Hoci to ešte nejaký ten týždeň potrvá, všetci v Štátnom divadle Košice a určite aj vy, naši diváci, sa už tešíte na chvíľu, keď sa v septembri pred zaplneným hľadiskom dvihne opona našich divadelných javísk a my vám budeme môcť opäť každý deň prinášať skvelé divadelné zážitky. Herci činohry spolu s realizačným tímom pod vedením režisérky Júlie Rázusovej v týchto dňoch finišujú s prípravami inscenácie pôvodnej slovenskej hry trojice autorov Michala Baláža, Michala Ditteho a Karola Horáka Borodáč alebo Tri sestry, ktorej odložená svetová premiéra bude v piatok 25. septembra 2020 o 19:00 v Historickej budove ŠDKE aj prvou premiérou novej divadelnej sezóny 2020/2021 vo vašom divadle. Po technických skúškach odhalila kostýmová skúška ďalšiu časť inscenačnej skladačky. Boli sme pri tom a ponúkame vám pohľad za zatiaľ zatvorené dvere.
Meno Janka Borodáča je nerozlučne späté so slovenským profesionálnym divadlom, ktorému patrí pri príležitosti storočnice celý rok 2020. Aj premiéra hry Borodáč alebo Tri sestry je súčasťou koronakrízou prerušených osláv 100. výročia slovenského profesionálneho divadla.
Borodáč patrí k dôležitým zakladateľským osobnostiam slovenského profesionálneho divadla. Je nerozlučne spätý s budovaním SND, ale i so Štátnym divadlom Košice (prvý riaditeľ od vzniku v roku 1945, vtedy pod názvom Východoslovenské národné divadlo). Rodák z Prešova bol pôvodným povolaním učiteľ a ešte pred prvou svetovou vojnou učil na dedinských školách v Pstrinej a Kvačanoch na východe Slovenska. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval, odvelili ho na ruský front, kde upadol do ruského zajatia. Tu sa naučil po rusky a zoznámil sa s ruskou literatúrou. A začal sa venovať ochotníckemu v divadlu, v čom pokračoval aj po návrate na Slovensko v roku 1918. Divadlo mu natoľko učarovalo, že sa v roku 1919 stal vôbec prvým slovenským študentom herectva na pražskom Konzervatóriu. Po ukončení štúdia pôsobil v sezóne 1921/1922 v Propagačnom súbore Slovenského národného divadla nazývanom Marška. V tomto súbore stretáva aj svoju budúcu manželku, herečku Oľgu Országhovú. Po krátkom pôsobení v Sabinove napokon v roku 1924 manželov Borodáčovcov angažovalo Slovenské národné divadlo a Janko Borodáč sa definitívne upísal slovenskému profesionálnemu divadlu, ktoré rozvíjal nielen ako herec, neskôr režisér, ale aj ako jeden z prvých slovenských pedagógov na dramatickom oddelení Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave.
„Janko Borodáč mal výrazný vplyv na vývoj a smerovanie slovenského divadla, stal sa súčasťou dôležitých politických zlomov. Jeho životný príbeh nie je len príbehom umelca, ale aj manžela a pedagóga. Je strojcom a nositeľom dedičstva, s ktorým sa musela vysporiadať každá divadelná generácia. Počas jeho košického obdobia sa inscenácia Troch sestier stala jeho najvýznamnejšou. Práve príbehový pôdorys Čechovovej hry tvorí základný dramaturgicko-režijný koncept inscenácie Bordáč alebo Tri sestry, ktorý odhaľuje aj privátne polohy Borodáča. Turbulentný profesionálny, ale i osobný život Borodáča, je zároveň dôležitým pohľadom na dejiny slovenského divadla, na politiku, na myslenie o kultúre, na uvažovanie o etike i estetike v 20. storočí. Ako sa vyvíjalo slovenské herectvo? Čo ho posúvalo vpred a čo mu stálo v ceste v jeho európskejšom charaktere? Akú úlohu v tom zohral práve Janko Borodáč? A vôbec: ako sa z chudobného chlapca z Prešova stal jeden zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla?,“ hovorí dramaturg činohry a inscenácie Peter Himič. Ako dodáva, touto inscenáciou Štátne divadlo Košice pokračuje v dramaturgickej línii, v ktorej skúma dejiny mesta a miesta i osobností Košíc.
V inscenačnom tíme režisérky Júlie Rázusovej sú, okrem Petra Himiča, aj dramaturgička Miriam Kičiňová, odborný konzultant Karol Mišovic, autorka scény a kostýmov Markéta Plachá a autor hudby Michal Paľko. Inscenácia Borodáč alebo Tri sestry bude aj debutom hosťujúceho herca Mateja Erbyho v košickom divadle. Okrem neho v inscenácii diváci uvidia aj domácich hercov Martina Stolára, Stanislava Pitoňáka, Alenu Ďuránovú, Tatianu Polákovú, Adrianu Ballovú, Ľubu Blaškovičovú, Jakuba Kuku, Tomáša Dira, Juraja Zetyáka a Róberta Šudíka.
