Dve výročia narodenia operných sólistov, ktorých profesionálny život bol spätý aj so Štátnym divadlom Košice, pripadli na tieto dni. V piatok 26. júna uplynie 90 rokov od narodenia basbarytonistu Borisa Šimanovského, o deň neskôr, 27. Júna si pripomíname 105. Výročie narodenia mezzosopranistky Silvie Grünwaldovej – Colombovej. Hoci sa narodili na opačných stranách prvej Československej republiky, ich cesty sa preťali práve v Košiciach.
Boris Šimanovský (26.6.1930 – 28.6.2004) sa narodil v Mukačeve na dnešnej Zakarpatskej Ukrajine. Opatril k prvej generácii absolventov Hudobnej fakulty Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde študoval spev u profesorky Anny Korínskej. Po ukončení školy a polročnej stáži v Taliansku bolo jeho prvým angažmán Štátne divadlo Košice, kde pôsobil tri sezóny v rokoch 1955 – 1958. Od roku 1958 až do roku 1990 bol sólistom opery Slovenského národného divadla v Bratislave. „Najsľubnejšie boli jeho začiatky a do polovice šesťdesiatych rokov spieval aj veľké úlohy. Bol Leporellom i Masettom v Donovi Giovannim, Pizarrom vo Fideliovi, Dragomírom vo Svätoplukovi, Galickým v Kniežati Igorovi a trojjediných diablom (Coppelius, Dapertutto, Miracle) v Hoffmannových rozprávkach. Jeho drsnejší basbarytón ho, ako vidno zo spomínaných úloh, predurčoval skôr k interpretácii negatívnych charakterov. Neskôr už vytváral len charakterové role, z ktorých spomeniem Zunigu z Carmen, Schaunarda z Bohémy, Sciaroneho z Tosky a Míchu z Predanej nevesty, pričom si dodnes pamätám jeho skvele zahraný plač na mŕtvolou Buosa Donatiho v Pucciniho komickej opere Gianni Schicchi (Kriškova inscenácia z roku 1968),“ napísal o Šimanovskom pred piatimi rokmi na portáli operaplus.cz hudobný publicista Vladimír Blaho.
Rodáčka z Brna, sopranistka Silvia Grünwaldová – Colombová (27. 6. 1915 – 21. 4. 1993) študovala spev v svojom rodnom meste u profesora Antonína Hromádku súbežne s hudobnou vedou. V roku 1942 prijala angažmán v opere Novej scény v Brne, v prvej povojnovej sezóne 1945/46 tesne po skončení druhej svetovej vojny krátko pôsobila aj v brnianskom Mestskom divadle mladých. V polovici roku 1946 nasledovala svojho manžela, zbormajstra a dirigenta Jana Grünwalda do Košíc, kde obaja nastúpili do vznikajúceho operného súboru Štátneho divadla Košice (Východoslovenského národneho divadla), on na pozíciu zbormajstra, ona na pozíciu sólistky. V Košiciach účinkovala v mnohých mezzosopránových operných a operetných postavách (G. Verdi: Trubadúr – Azucena, A. Dvořák: Rusalka - Ježibaba, B. Smetana: Predaná nevesta – Ľudmila, Ch. Gounod: Faust a Margaréta - Marta, J. Strauss: Cigánsky barón – Cipra a ďalších). Od roku 1954 až do roku 1976 pôsobila v Štátnom divadle Košice ako inšpicientka.
