Clemént Michel: Účet

PREMIÉRA

• Réžia: Jakub Nvota
• Preklad: Elena Flašková
• Scéna a kostýmy: Eva Kudláčová Rácová
• Hudba: Kamil Mikulčík

Účinkujú: Lukáš Latinák, Ady Hajdu a Róbert Jakab

Hra „ÚČET“ je skvelou príležitosťou pre troch výrazných a skúsených hercov – Ady Hajdu, Lukáš Latinák a Róbert Jakab.

Prebudenie troch kamarátov po spoločne prehýrenej noci privedie túto trojicu k pátraniu po odpovediach: čo, s kým a ako sa čo stalo ... a hlavne, kto to všetko zaplatí, keďže suma na účte straší najmä najlakomejšieho z nich.

Hra „ÚČET“ nie je vôbec klasickou komédiou so vzťahovou zápletkou, ale sondou do mužského sveta, jeho logiky, zákonitostí, absurdity, ale aj pravidiel, ktoré by sa nemali porušovať. Inak hrozí roztržka a konflikt. Medzi tromi priateľmi, ktorí spolu trávia spoločný čas však k takejto kolíznej situácií dôjde. Situácie, ktoré vznikajú sú predovšetkým modelové a odhaľujú jednotlivé charaktery, spôsob myslenia a to, akí ľudia v samom základe vlastne sme. Rôznorodosť hlavných hrdinov, ich konfliktnosť a pritom kamarátstvo je to, čo diváka drží počas celej hry v pozornosti. Máme možnosť spoznať a odhaliť ich skutočné povahy, prakticky sa pred nami vyzlečú donaha a my im môžeme nazrieť do hlavy - to je to, čo nás zaujíma a drží v pozornosti. V tomto zmysle možno "Účet" porovnať s dnes už klasickou a skvelou hrou Yasminy Rezy "Kumšt", ktorá sa s úspechom po mnoho sezón uvádzala v Štúdiu L+S. 

Cieľom našej inscenácie je situácie v texte povýšiť a rozohrať. Kvalitné herecké obsadenie a energia všetkých aktérov je toho veľkou zárukou. Zvlášť herecké obsadenie je veľkým prísľubom pre túto inscenáciu. Na detailoch postavené komediálne herectvo a súhra sú pre túto trojicu charakteristické. Chápeme a chceme ctiť, že Účet nie je klasickou komédiou, kde sa humor vytvára - pre postavy príbehu tu niet ničoho vtipného. Oni sa nachádzajú sami v sebe vo vážnej existenciálnej situácii a riešia ju. Humor vzniká práve vďaka ich úprimnosti, pravdivosti ich emócií a názorov - keď sa na to my ako pozorovatelia pozeráme, smejeme sa. Častokrát preto, lebo sme radi, že nie sme na ich mieste. A tiež preto, že podobné situácie možno veľmi dobre poznáme. Sú a mali by byť skutočné.

Hlavným partnerom inscenácie je: