Dnes si pripomíname 100. výročie narodenia nezabudnuteľnej herečky Hany Grissovej, ktorá patrila viac ako tri desaťročia medzi najvýraznejšie osobnosti činoherného súboru Štátneho divadla Košice a diváci si jej herecké umenie užívali vo viac ako 140 divadelných postavách, ale aj v šiestich desiatkach filmov, v ktorých síce stvárňovala ako „regionálna“ herečka zväčša malé postavy, ale aj odborníci sa zhodli, že film a televízia nikdy nedokázali naplno využiť jej veľký talent.
Rodáčka z Nitry svoj veľký talent prezentovala najprv v ochotníckom súbore Detvan. Jej účinkovanie v tomto súbore napokon prispelo k tomu, že sa v roku 1939 stala členkou Slovenského ľudového divadla v Nitre. Po krátkom pôsobení v Slovenskom divadle v Prešove, kde si vyskúšala aj pozíciu šepkárky, prišla v roku 1950 do vtedajšieho Národného divadla v Košiciach. Ako prvú si ju vtedy vybral do prvého slovenského uvedenia drámy Kremeľský orloj Nikolaja Pogodina samotný režisér Janko Borodáč.
V košickej činohre účinkovala až do odchodu do dôchodku v roku 1981, ale niekoľko postáv stvárnila aj po tom. V svojom herectve postupne inklinovala ku komickým a neskôr hlavne ku tragikomickým divadelným postavám. „… Najbližšie sú mi tie roly, v ktorých sa postavy smejú a cez slzy rozosmievajú divákov Oveľa viac sa mi páčia situácie tragikomické ako tie, z ktorých znie humor z každého kúta..,“ hodnotil samotná Hana Grissová svoje herectvo.
„Svojim postavám dokázala vdýchnuť rozmanitú farebnosť charakterov, ak bolo treba noblesu, alebo hoci zemitosť sedliačok, či nefalšovaný optimizmus prostého človeka. Taká bola Cigánka v Lúpežníkovi, či Puľcherija Alexandrovna v Zločine a treste. Nezabudnuteľné sú jej postavy matiek, v Bielej nemoci, Andorre, alebo Hájnikovej žene. Vari najsilnejšou devízou herectva pani Hany bolo jej tragikomično, možno aj dramaturgiou divadla málo využité. Majstrovsky dokázala stvárniť komiku ženského starnutia ako Marta Brewsterová v hre Tetušky. Vo filmoch vytvorila síce menšie, ale zato nezabudnuteľné postavy, debutovala v roku 1955 v Štvorylke, ktorá patrí k zlatému fondu slovenskej kinematografie. Z posledných snímok spomeniem Skleníkovú venušu, alebo 'O sláve a tráve',“ napísala v nekrológu v denníku Korzár pred dvadsiatimi rokmi v júni 2001 novinárka Miroslava Hriadeľová. A takto na Hanu Grissovú pred dvadsiatimi rokmi spomínala ďalšia košická herecká legenda, herec Ján Bzdúch: „Ktosi mi spočítal, že mám na rováši 290 postáv a veľa z nich som hral s Hankou. Najviac mi v pamäti utkvelo Filanovo 'A bolo svetlo', kde hrala krčmárku a ja elektrikára, ktorý prišiel do zapadnutej dedinky inštalovať elektrinu. Mali sme obrovský úspech aj v Bratislave a inscenáciu dokonca prevzala televízia. Obdivoval som ju aj preto, že bola húževnatá. Zo šepkárskej búdy sa dokázala vypracovať na poprednú herečku.“
