Nová tanečná inscenácia Rodná zem, ktorá bude mať premiéru v piatok 30. novembra, bude zaujímavá aj po hudobnej stránke. Okrem reprodukovanej hudby z diel Svetozára Stračinu, Tibora Andrašovana či Jána Cikkera, bude niektoré choreografie sprevádzať živá ľudová hudba v podaní Muziky Milana Rendoša, ktorú okrem kapelníka tvoria Ľuboslav Hudák, Matej Lacko a Marián Gereg. Pre „Rendošovcov“, ktorí si do Rodnej zeme prizvali aj svojich hostí, je to druhá spolupráca so Štátnym Divadlom Košice. Na naše otázky odpovedal kapelník Milan Rendoš.
Rodná zem je po Jánošíkovi vašou druhou spoluprácou s baletom Štátneho divadla Košice. V čom bola iná?
Jánošík sa narodil v Terchovej. A aj hudba k predošlému baletu bola viac-menej z prostredia stredného Slovenska. Rodná zem obsiahla celé Slovensko. Aj spracovanie je zvukovo pestrejšie, so západoslovenskou Myjavou, podpolianskou fujarou i horehronskými dupákmi. Zvukové regionálne farby dotvára oblasť Goralov na Spiši a Šariš.
Máte skúsenosti so sprevádzaním folklórnych súborov. V čom je pre vás ako pre hudobníkov iné sprevádzanie tanečného predstavenia?
Príprava pred samotným spracovaním bola pri práci s baletom divadla jednak otvorenejšia, pre vyhľadávanie i spracovanie melódií. Na druhej strane, pravidelné tréningy v amatérskom folklórnom súbore Železiar, kde naša hudba pôsobila, vždy po malých kúskoch dávali možnosť dolaďovať a prispôsobovať sa aktuálnym tanečníkom a ich tanečným možnostiam. Balet je profesionálne teleso, kde je tanec podriadený hudobnému spracovaniu. Prácu so Štátnym divadlom si preto vážime a vnímame tu profesionálny prístup k práci.
Okrem vašej živej hudby znejú v predstavení melódie z diel takých legiend ako Svetozár Stračina, Tibor Andrašovan či Ján Cikker. Čím prispieva hudba Milana Rendoša?
Spracovania hudobných velikánov ponúkajú zvuky a farby symfonického orchestra. V predstavení je však množstvo priestoru na intímnejšie prejavy tanca, kde je najvhodnejším hudobným doplnkom práve obsadenie „klasickej“ cimbalovky, akú ju majú ľudia zažitú z tradičnej kultúry. Práve pri návštevách kútov Slovenska počas predstavenia tak môžu vyznieť základné regionálne hudobné nárečia, na ktorých sme si dali do veľkej miery záležať. A nakoniec, hudba hraná naživo a našitá na okamžité reagovanie s tancom je to, čo robí divadlo jedinečným.
Ako sa vám pracovalo pri príprave tohto predstavenia, v ktorom sa stretávajú tri generácie choreografov?
Najvýraznejšia bola moja spolupráca s choreografom Ondrejom Šotom, ktorý najvýstižnejšie naznačil detaily budúcich tanečných obrazov. Množstvo spoločne strávených hodín pomohlo pozrieť sa na folklór aj z iného, doteraz mne nespoznanému uhla pohľadu. Každý z choreografov vyrastal a spoznával tanečné umenie v inej ére a preto skúsený divák určite uvidí rozdiely medzi jednotlivými tancami a postrehne aj rozdielne prístupy choreografov.
Ako hudobníci určite vnímate divadelné predstavenie inak ako tanečníci. Aj preto možno otázka, ktorá je trochu klišé. Prečo by podľa vás mali Košičania vidieť nový titul v repertoári košického baletu?
Slovensko, to nie je len dedina alebo mesto, kde človek vyrastá a žije, to je mimoriadne bohatá klenotnica tradičnej kultúry, ktorá dokáže vytvoriť základ aj pre balet na najvyššej umeleckej úrovni. V spojení s inými podobami umenia tak vytvára celok, ktorý je nadčasový a výrazne, výrazne zdôrazňujúci naše národné bohatstvo, históriu a všetko nádherné, čo sme zdedili po našich predkoch a máme možnosť, ba priam povinnosť rozvíjať.
