Meno Janka Borodáča je nerozlučne späté so slovenským profesionálnym divadlom, ktorému patrí pri príležitosti storočnice celý rok 2020. Stál pri jeho zrode, nielen v Bratislave, ale aj v Košiciach. Práve v Štátnom divadle Košice bude jednej zo zakladateľských osobností slovenského divadla venovaná svetová premiéra pôvodnej slovenskej hry trojice autorov Michala Baláža, Michala Ditteho a Karola Horáka Borodáč alebo Tri sestry v réžii Júlie Rázusovej, v Historickej budove ŠDKE v piatok 3. apríla ako súčasť osláv 100. výročia slovenského profesionálneho divadla.
Janko Borodáč patrí k dôležitým zakladateľským osobnostiam slovenského profesionálneho divadla. Je nerozlučne spätý s budovaním SND, ale i so Štátnym divadlom Košice (prvý riaditeľ od vzniku v roku 1945, vtedy pod názvom Východoslovenské národné divadlo). Rodák z Prešova bol pôvodným povolaním učiteľ a ešte pred prvou svetovou vojnou učil na dedinských školách v Pstrinej a Kvačanoch na východe Slovenska. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval, odvelili ho na ruský front, kde upadol do ruského zajatia. Tu sa naučil po rusky a zoznámil sa s ruskou literatúrou. A začal sa venovať ochotníckemu v divadlu, v čom pokračoval aj po návrate na Slovensko v roku 1918. Divadlo mu natoľko učarovalo, že sa v roku 1919 stal vôbec prvým slovenským študentom herectva na pražskom Konzervatóriu. Po ukončení štúdia pôsobil v sezóne 1921/1922 v Propagačnom súbore Slovenského národného divadla nazývanom Marška. V tomto súbore stretáva aj svoju budúcu manželku, herečku Oľgu Országhovú. Po krátkom pôsobení v Sabinove napokon v roku 1924 manželov Borodáčovcov angažovalo Slovenské národné divadlo a Janko Borodáč sa definitívne upísal slovenskému profesionálnemu divadlu, ktoré rozvíjal nielen ako herec, neskôr režisér, ale aj ako jeden z prvých slovenských pedagógov na dramatickom oddelení Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave.
„Janko Borodáč mal výrazný vplyv na vývoj a smerovanie slovenského divadla, stal sa súčasťou dôležitých politických zlomov. Jeho životný príbeh nie je len príbehom umelca, ale aj manžela a pedagóga. Je strojcom a nositeľom dedičstva, s ktorým sa musela vysporiadať každá divadelná generácia. Počas jeho košického obdobia sa inscenácia Troch sestier stala jeho najvýznamnejšou. Práve príbehový pôdorys Čechovovej hry tvorí základný dramaturgicko-režijný koncept inscenácie Bordáč alebo Tri sestry, ktorý odhaľuje aj privátne polohy Borodáča. Turbulentný profesionálny, ale i osobný život Borodáča, je zároveň dôležitým pohľadom na dejiny slovenského divadla, na politiku, na myslenie o kultúre, na uvažovanie o etike i estetike v 20. storočí. Ako sa vyvíjalo slovenské herectvo? Čo ho posúvalo vpred a čo mu stálo v ceste v jeho európskejšom charaktere? Akú úlohu v tom zohral práve Janko Borodáč? A vôbec: ako sa z chudobného chlapca z Prešova stal jeden zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla?,“ hovorí dramaturg činohry a inscenácie Peter Himič. Ako dodáva, touto inscenáciou Štátne divadlo Košice pokračuje v dramaturgickej línii, v ktorej skúma dejiny mesta a miesta i osobností Košíc.
V inscenačnom tíme režisérky Júlie Rázusovej sú aj, okrem Petra Himiča, dramaturgička Miriam Kičiňová, odborný konzultant Karol Mišovic, autorka scény a kostýmov Markéta Plachá a autor hudby Michal Paľko. Inscenácia Borodáč alebo Tri sestry bude aj debutom hosťujúceho herca Mateja Erbyho v košickom divadle. Okrem neho v inscenácii diváci uvidia aj domácich hercov Martina Stolára, Stanislava Pitoňáka, Alenu Ďuránovú, Tatianu Polákovú, Adrianu Ballovú, Ľubu Blaškovičovú, Jakuba Kuku, Tomáša Dira, Juraja Zetyáka a Róberta Šudíka.
