Do Cinema Theatre Štátneho divadla Košice priletí v pondelok 25. mája o 20:00 slávna opereta kráľa viedenských valčíkov Johanna Straussa ml. Netopier. Na javisko ŠDKE sa vrátila po takmer dvadsiatich dokoch v októbri 2018 v hudobnom naštudovaní Roberta Jindru a réžii Michala Spišáka. Pohodlne sa usaďte a zažite príjemnú morskú chorobu, o ktorej po svetovej premiére Netopiera v roku 1874 istý viedenský kritik napísal: „... v lóži divadla Theater an der Wien môže človek dostať najkrajšiu morskú chorobu, tak sa to v prízemí vlní pri očarujúcich tónoch, ktoré z orchestra vyludzuje taktovka Johanna Straussa. Všetko tu švitorí, hudie, spieva a trilkuje ako uprostred jari.“
Cinema Theatre vysiela vždy v pondelok a vo štvrtok od 20:00 na YOUTUBE kanáli Štátneho divadla Košice. Link na vysielanie nájdete aj v sekcii DIVADLO U VÁS Doma v hornom menu nášho webu. Ak sa stanete odberateľmi nášho kanála na youtube dostanete avízo na každé vysielanie. Dôležité upozornenie – záznamy inscenácií vysielame ako tzv. stream, takže je ich možné sledovať len v presne určenom čase.
Opereta Netopier mala zaujímavý osud. Vychádza z komédie nemeckého dramatika Rodericha Benedixa Väzenie. Túto komédiu prepracovali Offenbachovi libretisti Meilhac a Ludovic Halévy a s veľkým úspechom uviedli pod názvom Réveillon ako komédiu (bez hudobného sprievodu) v divadle Théâtre du Paris Royal v Paríži v roku 1872. Hru sa rozhodol kúpiť riaditeľ v Theater an der Wien, Maximilian Steiner, ale považoval ju za príliš parížsku a úplne nevhodnú pre rakúske publikum. Po presunoch medzi viedenskými divadlami napokon ich riaditelia súhlasili s úplným prepracovaním textu Richardom Genéem, ktorý ho posunul na zhudobnenie Johannovi Straussovi ml. a z Netopiera sa napokon stalo jedno z jeho najúspešnejších diel. Hoci Strauss dlho písaniu operety odolával a k zhudobneniu libreta ho presvedčila až jeho manželka. Za šesť týždňov práce a následných dvoch mesiacoch inštrumentácie sa zrodila opereta operiet.
Pre českého dirigenta Roberta Jindru bolo hudobné naštudovanie Netopiera takým malým „dobrodružstvom“. „Mal som k operete, ako napokon rad iných dirigentov, nedôveru a vôbec som ju spočiatku nerešpektoval. Keď som ale neskôr prvýkrát počul Lehárovu Zem úsmevov, bol som absolútne fascinovaný. Zrazu sa mi operetný svet úplne otvoril a ja som tento žáner začal vnímať ako plnohodnotný a pre dirigenta do istej miery aj „dobrodružný“. Postupne som odhalil krásu, eleganciu i majstrovskú inštrumentáciu operetných partitúr. Mnoho ľudí si myslí, že opereta je pomerne jednoduchý žáner, nie je to však pravda,“ priznal Jindra pred poldruha rokom.
Debutom vo svete operety bol košický Netopier aj pre slovenského režiséra Michala Spišáka, ktorého Košičania poznajú ako režiséra úspešných činoherných inscenácií Tom, Dick a Harry, Voľnomyšlienkar a Remeselníci. Spišák pred dvoma rokmi vstúpil prvýkrát do sveta opery pri inscenácii „mozartovských“ dvojičiek Mozart a Salieri a Bohom milovaný. Aj on sa priznal, že réžia operety bola preňho veľkým zážitkom a dobrodružstvom. „Je to pre mňa opäť novoobjavený svet. Cítil som sa ako veľké dieťa, ktoré to počúva, ale samozrejme som sa snažil do toho tlmočiť svoj režisérsky názor v spolupráci s choreografom a výtvarníkom. Viac ako sto rokov trvajúci celosvetový úspech Netopiera je v genialite hudobného skladateľa. Melódie, ktoré tu zaznievajú, sú jedna krajšia o druhá. A nie je to tak, že je len jedna melódia, ktorá vystupuje do popredia. Ale v Netopierovi je ich päť, šesť, desať a už len započúvať sa do nich je obrovský zážitok. A ďalšou výnimočnou stránkou je veľmi vtipné libreto, v ktorom sú situácie a pocity vychádzajúce z reálneho života, pocity, ktoré prežívajú všetky generácie,“ povedal Spišák pred premiérou v októbri 2018.
Nový košický Netopier bol iný aj po vizuálnej stránke. Autor scény a kostýmov posunul dej do obdobia tridsiatych rokov minulého storočia, kedy svet ovládal štýl art deco. A tak sa mohli diváci tešiť na netradičné kostýmy a mnohé prekvapenia. Tie boli nielen vo výprave, ale aj v samotnom hudobnom naštudovaní.
