Už o týždeň, v piatok 4. februára, sa nielen malí diváci môžu tešiť na verejnú generálku novej činohernej rozprávky Harún a more príbehov. Prečítajte si, čo o nej, ale aj iných rozprávkach, hovoria herci Tomáš Diro, Lívia Michalčík Dujavová, Adriana Ballová, Jakub Kuka a Martin Stolár, ktorých v novej rozprávke uvidíte. Možno vás ich slová inšpirujú a prídete spolu s nimi prežiť dobrodružný príbeh Harúna na Malú scénu ŠDKE. Odpovedali na rovnaké otázky dramaturga Mária Drgoňu.
Akú rozprávku si mal/a v detstve najradšej a prečo?
Jakub Kuka (Generál Kitab): „Nemal som žiadnu takú rozprávku - to bola moja odpoveď na ideovej skúške, keď režisér Gejza Dezorz položil túto otázku. Musím sa priznať, že odvtedy som sa nad týmto ,rébusom’ niekoľkokrát pozastavil a rozmýšľal nad tým. Naozaj ma v detstve nič neočarilo natoľko, aby som vedel jednoznačne povedať: toto je moja rozprávka, ktorú som mal najradšej? Po nejakom čase som si predsa len spomenul. Nepoviem vám názov tej rozprávky. Nepamätám sa. Mal som asi 5 rokov, ale vždy keď som sa ráno zobudil, išiel som zobudiť aj mamu, aby mi ju pustila na kazete (VHS). Nepamätám si dej ani prostredie. Ale pamätám si psíka, ktorý mi utkvel v pamäti ako roztomilé, poslušné a empatické zvieratko, ktoré dokáže byť s človekom veľký kamarát...a s ktorým sa viete na seba vzájomne veľmi naviazať.“
Martin Stolár (Mali, plávajúci záhradník): „Nemal som jednu obľúbenú, bolo ich viac. Ale keď sa tak nad tým zamyslím, tie najobľúbenejšie boli tie, v ktorých hral Ján Werich.“
Adriana Ballová (Onneeta Sengupta): „Jednoznačne Mrázik. Už len tým, že sa mi viazala táto rozprávka k Vianociam, ale predovšetkým kvôli babe Jage a jej domčeku na kuracích nôžkach. Asi je v detskej prirodzenosti istá fascinácia tým, že sa ,radi’ boja a napriek tomu, že je baba Jaga predstaviteľkou zla, je veľmi vtipná, neohrabaná a aj keď je škaredá, v mojich očiach zostane vždy šarmantnou. Vďaka nej si túto rozprávku pozriem rada znova a znova.“
Andrej Palko (Pán Sengupta): „Najradšej som mal knižku Doktor Jajbolíto. Ale prisahám, už neviem prečo. Možno hádam preto, lebo ma to bavilo čítať. Ale viem, že som ju prečítal aj stokrát.“
Lívia Michalčík Dujavová (Soraja Kalifa, Harúnova matka): „V detstve som mala viacero obľúbených rozprávok a hrdinov v nich. Od nezbedných Toma a Jerryho po odvážnu a slobodnú Pippi dlhú pančuchu. Ak si však zaspomínam na úplne útle detstvo, najväčšou nostalgiou je pre mňa Macko Uško. Úvodná, chronicky známa, melódia bola začiatkom pokojného večera. Najprv som si s Mackom Uškom zaspievala, potom sledovala jednoduché príbehy s hrdinom, ktorý ,vychovával’ svojich kamarátov. Každá časť bola iná, no stále poučná a vtipná. Zaujímavé pre mňa boli aj postavičky, ktoré neboli kreslené, ale bábkové, čím ma ešte viac vtiahli do svojich životov, V tej dobe to bolo pre mňa, ako dieťa, veľmi lákavé.“
Tomáš Diro (Harún, šťastný chlapec): „Mauglí pretože som mal od detstva túto knihu a fascinovala ma nielen príbehom ale aj vizuálne.“
Ako by si predstavil/a svoju postavu?
Martin Stolár: „Mali je záhradník s obrovskými končatinami, ktoré používa na čistenie mora príbehov. Môže pôsobiť trochu strašidelne, ale vo vnútri je to pracovitý, múdry a veľmi dobrý tvor. Dobre si uvedomuje, čo znamená znečistené more príbehov a preto pracuje neustále. Ak prehovorí, tak len krátko a múdro.“
Adriana Ballová: „Oneeta je nešťastná pani opustená svojim manželom, ktorej sa nedarí naplniť si život podľa svojich predstáv a nevidí zmysel svojho života. No keď sa jej podarí poslať svojho manžela, ktorý sa k nej nesprával pekne, k vode, radosť do života sa jej vráti.“
Andrej Palko: „Všetky moje postavy by som chcel deťom predstaviť tak, aby im bolo jasné, že s takým správaním sa dostanú do pekla.“
Lívia Michalčík Dujavová: „V našej rozprávke Harún a more príbehov stvárňujem dve postavy. Harúnovu matku Soraju a člena armády Stránku – Vravka. Soraja žije v smutnom meste a roky počúva príbehy svojho muža, známeho rozprávača. Počúva ich deň čo deň, až si raz uvedomí, že to už počúvať nechce. Jeho príbehy nie sú skutočné, sú to len predstavy a jeho ilúzie. Rozhodne sa odísť. Lákadlom je pre ňu sused, pán Sengupta, ktorý je opakom jej muža. Čas strávený s ním ju však presvedčí o omyle a chybe, ktorú spravila. Vráti sa k svojej rodine, ktorá ju prijme späť a jej smútok sa mení na radosť.“
Tomáš Diro: „Harún je vnímavý, nebojácny chlapec, ktorý pre záchranu svojej rodiny urobí čokoľvek.“
Čo by malo byť pre nášho detského diváka na inscenácii atraktívne?
Jakub Kuka: „Byť atraktívny pre detského diváka a konkrétne v divadelnom prevedení je v dnešnej dobe už asi veľká a náročná výzva. Myslím si že dnešné deti sú už o niekoľko stupňov vnímania ďalej ako sme boli my v ich veku. Sám to na niekoľkých deťoch z môjho blízkeho okolia už dlhšiu dobu sledujem. Preto si myslím, že udržať ich v napätí a v pozornom vnímaní príbehu nie je a nebude vôbec ľahké. Za seba to zhodnotím veľmi jednoducho. Podľa mňa to bude atraktívne vtedy, keď to bude herecky naplnené či už sme v krajine Kahani, alebo si vychutnávame starú klasiku Kubko a Maťko.“
Martin Stolár: „Postavy a príbeh.“
Adriana Ballová: „V prvom rade je to samotný príbeh Harúna, ktorý nás všetkých prinúti popremýšľať, čo je v živote dôležité a samozrejme jeho scénické stvárnenie, ktoré prinesie veľa prekvapení.“
Andrej Palko: „Pokiaľ možno všetko.“
Lívia Michalčík Dujavová: „Harún a more príbehov je dielom, ktoré môže upútať dospelého aj detského diváka. Je prepojením magickej rozprávky s dobrodružnou zápletkou. Ukrýva v sebe množstvo odkazov s cieľom zamyslieť sa nad sebou a spoločnosťou. Rozprávka je plná fantastických bytostí, ktoré s vtipom ale aj vážnosťou prispievajú k dobrodružstvám, ktoré malý chlapec zažíva. Atraktívne pre diváka sú nie len postavy a samotný príbeh, ale aj krásne kostýmy a scéna, vďaka ktorým sa na chvíľu ocitneme v inom svete.“
Tomáš Diro: „Kombinácia vtipných charakterov s pútavým príbehom, vizuálne veľmi zaujímavé.“
Ako vnímaš celý Harúnov príbeh?
Jakub Kuka: „Príbeh Harúna vnímam ako obrovskú lásku a nádej v jednom. O zomknutí sa väčšiny pre víťazstvo a štastný koniec. O empatii, vzájomnom porozumení a úcte. O súdržnosti, pretože v jednote je sila. O pevnej vôli a o nádeji prekonať všetky nástrahy a vydržať až do konca. O nezištnej pomoci a silnej priateľskej väzbe. O pokore.“
Martin Stolár: „Ako varovný prst pre dospelých, ktorých pohlcuje stereotyp a prázdnota, pretože si myslia, že z predstavivosti a fantázie sa musí vyrásť. A tak začínajú umierať od momentu, kedy prestali byť deťmi.“
Adriana Ballová: „Tento príbeh je pre mňa o sile lásky, priateľstve, dôvere, obetavosti a trpezlivosti. O hodnotách, ktoré sa v dnes akoby už vytrácali. O dieťati, ktoré svojou láskou a vierou v dobro dokáže pomôcť dospelému. To je príbeh nášho Harúna.“
Andrej Palko: „Celý Harúnov príbeh vnímam ako vydarený pokus už nie mladého muža o návrat do mysle a fantázie dieťaťa, ktorým kedysi bol.“
Lívia Michalčík Dujavová: „Harúnov príbeh je veľmi romantický, dobrodružný, fantazijný, magický. Je plný protikladov. Ticho a hluk. Smútok a radosť. Začiatky a konce. Láska a peniaze. Vnímam ho ako posolstvo, ktoré je plné právd a emócií. Je tak trochu zrkadlom doby, kedy nevieme, čo je pravda, čo je ilúzia a čo je sen. Ale netreba zabúdať na to, že aj z dažďa sa treba tešiť a že môžeme veriť aj tomu, čo nevidíme.“
Tomáš Diro: „Klasický rozprávkový hrdina avšak vo veľmi zaujímavom a nevšednom príbehu.“
