Nemecky novinár Roland H. Dippel z renomovaného nemeckého časopisu Die Deutche Bühne navštívil na konci sezóny naše divadlo. Prečítajte si jeho úvahy o divadle, vojne, Národnom divadle Košice a premiérach Toscy a Extázy.
LIST ZO SLOVENSKA
Neďaleko od Ukrajiny
„Chceme sa pokúsiť pri našej práci zachovať alebo znova nastoliť normalitu“, riaditeľ opery Štátneho divadla Košice Roland Khern Tóth
Náš autor navštívil Štátne divadlo Košice pri príležitosti jeho 75. výročia. Opisuje, ako vojna v susednej krajine ovplyvnila život v meste a prácu v divadle.
V nádhernom historickom centre Košíc človek vojnu vníma menej ako v Nemecku. To je pozoruhodné. Slovenská metropola je totiž od Vyšného Nemeckého a Uble, hraničných prechodov s Ukrajinou, vzdialená iba 85 resp. 105 kilometrov. Ukrajinské vlajky v meste takmer nevidno. No vojna je napriek tomu všadeprítomná. V Štátnom divadle Košice je už tradíciou zamestnávať hostí alebo prisťahovalcov najmä zo slovanských etník. „Chceme sa pokúsiť pri našej práci zachovať alebo znova nastoliť normalitu“, hovorí riaditeľ opery Roland Khern Tóth. To nie je únik z reality, to je celkom cielený spôsob vysporiadania sa s ňou.
NÁSLEDKY VOJNY
Dôvodom mojej návštevy boli dve po sebe nasledujúce premiéry: kvôli pandémii (po dvoch verejných generálkach vo februári) preložená premiéra Pucciniho Toscy a v nasledujúci večer uvedenie baletu Extáza tanečníka a nového hlavného choreografa Andreja Petroviča, ktorý sa po dekáde v Londýne vrátil na Slovensko. Premiéru Toscy vojna bezprostredne zasiahla. Ukrajina povolala barytonistu Mihály Podkopájeva do vojenskej služby, takže na svoj dlho plánovaný angažmán nemohol na Slovensko vycestovať.
Celkom presne sa počet určiť nedá. Od konca februára do mesta s 230 000 obyvateľmi pricestovalo a usadilo sa tu približne 5 000 ukrajinských utečencov. Tí, čo cestovali ďalej, sa do tohto čísla nepočítajú. Na okraji centra vzniklo centrum pomoci utečencom, kde mohli ľudia v núdzi bez problémov požiadať o pomoc. Potraviny a ďalší tovar sa zhromažďujú pestro pomaľovaným nákladiakom. Prevádzku centra zabezpečujú mestskí praktikanti a brigádnici. Mesto prepláca poskytnutie obytných priestorov súkromným osobám. Roland Khern Tóth víta aj 1 500 EUR mesačne vyplácané ukrajinským hudobníkom a hudobníčkam na úteku, ktorí dočasne našli prácu v orchestri divadla a Štátnej filharmónii Košice založenej v roku 1968. No kým bude táto podpora môcť byť oficiálne vyplácaná, môže byť neskoro, ukrajinskí hudobníci a hudobníčky by tak mohli začať v slovenských hudobných telesách účinkovať až po letných divadelných prázdninách.
VÝVOJ V DIVADLE
Veľké divadlo postavil v rokoch 1879 – 1899 Adolf Láng v neobarokovom štýle. V blízkosti sa nachádzajú aj menšia budova divadla určená najmä pre činoherné produkcie, koncertná sála, bábkové divadlo a predovšetkým z Maďarska financované nezávislé divadlo pre maďarskú menšinu. Mesto pôsobí komunikatívnym, živým dojmom s množstvom kaviarní s terasami, v prvé teplé letné dni zaplnených do posledného miesta. Divadlo sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Dómu svätej Alžbety, medzi parkovými plochami s pestrou kvetinovou výzdobou. Počas prestávok človek môže z bočných balkónov s nízkym zábradlím v príkrom rozpore s nemeckým stavebným zákonom sledovať svetelnú šou fontány.
Červeno-zlaté hľadisko s 550 miestami je impozantné. Nielen galéria, ktorej sa aj domáce publikum trpiace závraťou vyhýba, ale aj parket veľmi strmo stúpajú. Ľudské zdroje sú z nemeckej perspektívy nezvyčajne veľké. Pri jedinej zborovej scéne v Tosce je javisko napriek minimalistickej scéne úplne zaplnené. V balete Extáza naopak tancuje s deviatimi pármi iba polovica súboru. Veľký je aj orchester. Hudobníci pod vedením Petra Valentoviča, preferovaného dirigenta Edity Gruberovej, vyčarúvajú mäkko-autentické pucciniovské tóny.
Tradície tu hrajú citeľne väčšiu úlohu ako v Nemecku. Roland Khern Tóth a dramaturg opery Stanislav Trnovský chcú pomocou hosťovaní a opatrnou obnovou súboru zabezpečiť nadregionálnu atraktivitu. Nadväzovanie kontaktov a cestovanie do iných divadiel nie je úplne jednoduché: Slovenské národné divadlo v Bratislave je vzdialené 400 km, do operných domov v Budapešti je to 160 km, Štátna opera Banská Bystrica, tretia opera na Slovensku, je vzdialená 200 km. Publikum tvorené z veľkej časti turistami očakáva najmä jednoduchší program. Aj preto je ako čestný hosť na predstavenie Vojvodkyne z Chicaga v septembri 2022 pozvaná medzičasom 85-ročná Yvonne Kálmán, dcéra operetného skladateľa, ktorý pred antisemitským prenasledovaním pred takmer sto rokmi utiekol do Ameriky. Yvonne Kálmán má veľmi jasný odmietavý postoj voči Rusku, pretože už vo svojom živote nechce byť utečenkyňou.
A na záver pár slov o umeleckom výkone. Extáza bola na začiatku nádherne rodovo plynulým a ku koncu trocha moralizujúcim hodinovým predstavením, v ktorom si zrelá žena spomína na svoju erotickú biografiu. Ide o veľmi osobný a poetický pohľad šťastného otca rodiny Andreja Petroviča na nové konštelácie s asertívnymi alfa ženami a koketnými mužmi. Tosca, v ktorej Karine Babajanyan na premiére domácej Tatiane Paľovčíkovej-Paládiovej zo srdca zaspievala „Happy Birthday“, bola aj vďaka tenoristovi Michalovi Lehotskému a barytonistovi Mariánovi Lukáčovi hodnoverným a pekným pucciniovským výkonom. Štátne divadlo práve oslavuje svoje 75. výročie, chcelo by sa však vrátiť k titulu „národné“. Dôvodom je, že označenie štátne divadlo pripomína časy socializmu.
