Počas celého marca máte príležitosť obohatiť svoju knižnicu o zaujímavé knihy od kníhkupectva Panta Rhei počas súťaže MESIAC KNIHY S DIVADLOM (AKO SA ZAPOJIŤ!). Dnes o vzťahu ku knihám hovoríme s herečkou Táňou Polákovou, ktorú môžete už v sobotu 7. marca o 19:00 vidieť v Historickej budove Štátneho divadla Košice v postave Márie Stuartovej, za ktorú získala prestížne ocenenie DOSKY za najlepší ženský herecký výkon sezóny 2018/2019.
Aký je váš vzťah ku knihám?
Život bez kníh by bol pre mňa veľmi fádny. Knihami som obklopená už od malička, keďže moja mama pracovala v kníhkupectve. Pamätám si na chvíle, keď som ochorela a nemohla som chodiť do školy. Mama ma zobrala so sebou do roboty. V predajni mala takú malú miestnosť s pohovkou, kde som si ľahla, prikryla sa dekou, mama mi uvarila čaj, z poličky v predajni som si vytiahla knihu a čítala som a čítala.
Pamätáte si ešte, ktorú knihu ste ako prvú otvorili respektíve prečítali?
Tak to si už naozaj nepamätám. Čo si ale pamätám je, ako som v noci, keď už rodičia spali, potajomky chodila brávať z police v obývačke “zakázané” knihy a pod perinou takmer bez dychu s baterkou v ruke čítala. Takto som prečítala aj moju prvú na môj vek vtedy dosť kontroverznú knihu Vtáky v tŕní.
Akej literatúre ste dávali prednosť v detstve či mladosti a akej dávate prednosť teraz?
Ako dievča ma samozrejme zaujímali všetky dievčenské romány o láske, knihy o Anne zo zeleného domu alebo Angeliku mám prečítané niekoľko krát. Mala som obdobie, kedy ma fascinovali knihy o Egypte, faraónoch, múmiách a pyramídach. Keď sa tak pozerám do mojej knižnice teraz, v polici vidím veľa životopisných kníh napr. Maria Callas, Fridha Kahlo, Camille Claudel, Auguste Rodin, Gustav Mahler, Edith Piaf, Greta Garbo, Charlie Chaplin ... . Ale aj veľa poézie a kníh o divadle, filme, výtvarnom umení.
Prezradíte, aká kniha Vám teraz leží na nočnom stolíku respektíve akú máte rozčítanú?
Momentálne sa snažím každý deň prečítať aspoň desať strán z knihy Zlodejka kníh (Markus Zusak), keďže do postele sa večer dostanem pred polnocou a dlho teda čítať už nevydržím. Vždy sa veľmi teším na prázdniny, alebo sviatky, vtedy čítam veľa, mám k tomu dostatok času a pokoj.
Ako si vyberáte knihy? Sledujete knižný trh alebo recenzie, alebo sa spoliehate na odporúčania priateľov?
Neviem, či je to náhoda, ale záleží od obdobia a mojej momentálnej duševnej kondície. Či si už knihu kúpim alebo od niekoho dostanem, vždy je to kniha, v ktorej v danom rozpoložení nachádzam pre mňa dôležité odpovede, ktoré sú zároveň aj pohladením, pretože nekritizujú, nemoralizujú, nenapomínajú. Ponúkajú mi len iný pohľad na veci pre mňa v tom čase dôležité cez inú láskavú perspektívu. Takto nejako sa ku mne naposledy dostali aj veľmi zaujímavé knihy Múzeum nevinnosti (Orhan Pamuk), Judáš (Amos Oz), či kontroverzný francúzsky román Platforma (Michel Houellebecq). Naozaj odporúčam!
Dávate prednosť klasickej knihe alebo už elektronickej?
Aj keď je to v dnešnej dobe možno praktické mať knihy v elektronickej podobe, v tomto som stará škola. Pre mňa musí byť kniha knihou. Nie je to len o obsahu. Pokiaľ ju nemám držať v ruke, cítiť vôňu nových strán a mať možnosť podčiarkovať si v nej zaujímavé pasáže, ku ktorým sa môžem kedykoľvek vrátiť, jej význam by sa pre mňa asi stratil.
Ako často zájdete do kníhkupectva? Odchádzate aj naprázdno alebo si odtiaľ vždy niečo aj odnesiete?
Najviac asi pred sviatkami, keď zháňam knižky hlavne pre deti v rodine, vtedy si pozriem aj novinky. Ale do kníhkupectva si rada zájdem aj len tak, posedieť a oddýchnuť. Zoberiem si knihu, sadnem niekde do kúta a prečítam si pár strán.
