Hoci je Verdiho La Traviata najhranejšou svetovou operou, každé jej nové naštudovanie je veľkou výzvou aj pre sólistov. Rovnako to bolo aj v prípade spevákov, ktorí stvárnia hlavné postavy v šiestom naštudovaní opery v histórii Štátneho divadla Košice. Bez ohľadu na to, či už v svojej postave v La Traviate účinkovali alebo nie. Prinášame vám ich pohľad na slávnu operu, ktorá bude v piatok 4. októbra o 19:00 v Historickej budove ŠDKE prvou premiérou jubilejnej 75. sezóny košického divadla.
V prípade novej inscenácie La Traviaty náročnosť umocnilo aj to, že šéfdirigent Vinicius Kattah v svojom hudobnom naštudovaní vychádzal z originálnej Verdiho partitúry a chce priniesť La Traviatu v podobe, akú si predstavoval Verdi. Bez rôznych odchýlok, ktoré priniesla jej bohatá inscenačná história. „Nebolo to pre sólistov, ktorí už Traviatu spievali respektíve počuli mnohokrát, jednoduché. Ale musím povedať, že napokon moju predstavu o hudobnej podobe prijali a plne sa skoncentrovali na jej naplnenie,“ povedal v tejto súvislosti Kattah.
Sopranistka Michaela Várady spievala Violettu takmer stokrát v predchádzajúcej košickej inscenácii, ktorá sa od roku 1997 hrala viac ako dvadsať rokov. „La Traviata bola moja prvá vážna operná skúsenosť. Dielo, ktoré som mala možnosť naštudovať v roku 1997 bolo pre mňa vtedy veľkou interpretačnou výzvou a ostáva do dnes, pretože part Violetty je náročný ako spevácky, tak aj psychologicky. Tejto novej inscenácii želám ďalších aspoň 20 rokov repríz, a aby si k nej našiel cestu aj ten najnáročnejší operný poslucháč,“ zaželala si pred premiérou domáca sólistka..
Aj pre hosťujúcu Mariana Hochelová je košická Violetta druhou v kariére. Prvý raz sa s ňou popasovala pred dvoma rokmi v banskobystrickej Štátnej opere. „Maria Duplessis kedysi dávno povedala: Pretože poctivou prácou by som si nikdy nezaistila luxus, aký by som chcela. Možno, že aj vďaka tomuto výroku si každá sopranistka v postave Violetty nájde kus seba. Darmo sme po nej všetky tak dychtivo netúžili. Snáď najdôležitejším a zároveň najťažším problémom je, aby predstaviteľka Violetty zvládla počas jedného večera uskutočniť niekoľko prerodov osobnosti. A tým nemyslím iba preobliecť kostým... V prvom dejstve byť sebavedomou, bezstarostnou zvodno-ironickou „spoločníčkou na úrovni“ a vzápätí úprimne zamilovanou a roztúženou ženou, ktorej je v druhom dejstve uštedrená rana, s ktorou nerátala, tak od „hovorcu“ slušnej spoločnosti, Germonta, ako aj od svojej lásky, Alfreda. Nuž a napriek obrovskému zúfalstvu si na záver, v treťom dejstve, zachovať veľký pokoj, aby mohlo prísť (aj v jej duši) k pravému zmiereniu a odpusteniu. Zvládnuť všetko toto dramaticky aj vokálne nie je ľahké, ale dá sa to docieliť premyslenou výstavbou hrania i spevu, o čo sa budem snažiť,“ hovorí Hochelová
V postave Alfreda sa predstaví domáci Maksym Kutsenko a hosťujúci Raoni Hübner, pre ktorého je to prvé stretnutie s La Traviatou. „Traviata je jednou z mojich obľúbených opier, Verdiho dielo, ktoré bude stále aktuálne. Povaha a charakter Alfreda sú mi veľmi blízke. Tento part potrebuje mladý a svieži hlas, ale aj vysokú hudobnú kultúru a inteligenciu. Dôležité je, že v „bordeli“ – resp., ako to nazýva Dumas, „polo-svete“ kurtizán – sa zrodila čistá a vášnivá láska,“ hovorí Kutsenko, ktorý si postavu Alfreda vyskúšal v bratislavskom Slovenskom národnom divadle. Debutujúci Hübner chce uviesť krásny príbeh hlboko do sŕdc divákov prostredníctvom rovnako krásnej hudby. „Je to príbeh o láske – zakázanej láske hodnotenej spoločnosťou vtedajšej doby. Je až smiešne uvedomiť si, že Giuseppina Strepponi bola na premiére opery v Teatro La Fenice v roku 1853 vypískaná. Verdi si však po celý čas uvedomoval, a pri premiére v Paríži, kde sa pôvodný dej i jeho opera odohráva (a kde sa dal pred pár rokmi s Giuseppinou dokopy), azda najviac precítil, ako sa ich milostné spolužitie priamo odráža v tomto príbehu o vykúpení láskou,“ dodáva Hübner.
Druhým stretnutím s Traviatou je nová inscenácia aj pre osvedčenú dvojicu barytonistov – Mareka Gurbaľa a Mariána Lukáča. Obaja účinkovali aj v predchádzajúcej košickej La Traviate. Marek Gurbaľ v rovnakej postave Germonta, Marián Lukáč v postave Doktora Grenvilla. „Je to moje druhé stretnutie s touto postavou. Do predošlej inscenácie som „doskočil“ pred tromi rokmi. Postavu Germonta som chápal ako kladnú, no v tejto inscenácii to úplne tak nie je. Postupne sa vyvíja a mení z arogantného starca na chápajúceho otca, ktorý spozná aj úprimný cit a lásku Violetty k Alfredovi. Čo sa týka náročnosti, je to typický Verdi, hoci plochou nie tak rozsiahly, ale technicky náročný,“ hovorí o La Traviate Gurbaľ. Podľa Lukáča je nielen postava Germonta, ale celá La Traviata typickým Verdiho dielom, ktoré si vyžaduje technicky dobre pripraveného interpreta s dobrou kondíciou. „Z hereckého hľadiska je Germont človek, ktorý svoje postavenie v spoločnosti uprednostňuje pred šťastím svojho syna Alfreda. Spoliehajúc sa na špičkový inscenačný tím sa veľmi teším na interpretáciu tejto postavy,“ dopĺňa Lukáč.
