Opera

MIMORIADNY SYMFONICKÝ KONCERT

Opera ŠDKE pripravila pod taktovkou šéfdirigenta Petra Valentoviča a v interpretácii svetového basbarytonistu Thomasa Gazheliho mimoriadny koncert na pamiatku obetí vojen a totalitných režimov a k 105. výročiu narodenia významného skladateľa Bernda Aloisa Zimmermanna.

Dramaturgia koncertu je postavená tak, aby nebol iba spomienkou, ale aby bol výzvou. 

„Keď sme sa zamýšľali nad dramaturgiou tohto koncertu, tak sme chceli, aby to bolo niečo, čo otrasie divákom a čo ho privedie k tomu, aby rozmýšľal nad tým, kde sú korene zla, ktoré sa dnes deje, zla, ktoré sme nečakali, že sa môže v dnešných časoch, takmer osemdesiat rokov po vojne, opäť udiať v Európe. Dokonca hneď za našimi hranicami, len osemdesiat kilometrov vzdušnou čiarou od Košíc.“ Hovorí dramaturg košickej opery Stanislav Trnovský a k jednotlivým číslam koncertu dodáva: 

„Na začiatku zaznie skladba ukrajinského skladateľa Myroslava Skoryka s jednoduchým názvom Melódia. Je to hudba, ktorá sa práve počas rok trvajúcej agresie stala ikonickou a zaznie ako akési Requiem za obete vojny, respektíve všetkých vojen. 

Potom bude nasledovať druhá veta tretej symfónie ukrajinského skladateľa Borysa Ljatošynského, ktorý túto skladbu napísal po druhej svetovej vojne. Prvýkrát zaznela v roku 1951 a nesie podtitul Mier porazí vojnu. Skladba bola v čase svojho vzniku vo vtedajšom Sovietskom zväze odmietnutá a Zväz ukrajinských skladateľov ju dokonca odsúdil ako protiľudovú a označil ju za formalistický odpad. Dnes nám to môže pripadať zvláštne, ale v tých časoch to bolo jedno z najhorších obvinení, aké mohol umelec dostať a mohol po ňom nasledovať gulag či dokonca poprava. 

Treťou skladbou bude posledná veta poslednej symfónie Dmitrija Šostakoviča. Má to takú zvláštnu symboliku. Lebo to, čo sa stalo Ljatošynskému sa Šostakovičovi v tridsiatych rokoch za stalinizmu stalo niekoľkokrát – bol viackrát odmietnutý, platil zákaz uvádzania jeho skladieb. Šostakovič žil dlhé roky v strachu, že si poňho v noci prídu, spával so zbalenými vecami, čo prerušila až druhá svetová vojna. Tá priniesla isté uvoľnenie pre umelcov, ale po nej sa situácia zopakovala a Šostakovič bol opäť označený za formalistu a musel mlčať. Ďalšiu symfóniu po druhej svetovej vojne mohol napísať až po Stalinovej smrti v roku 1953. Hovoríme o tom preto, lebo Šostakovič bol Rus, Ljatošynskyj Ukrajinec, ale žili v tom istom čase a v jednom totalitnom štáte. Ak sa pozeráme na to, čo sa dnes deje v Rusku a aké sú toho korene, tak si myslím, že nikto nedokázal popísať lepšie ako Šostakovič ducha tej doby a to, čo má presah až do dneška. 

Na záver zaznie skladba nemeckého skladateľa Bernda Aloisa Zimmermanna z roku 1970, ktorá je napísaná pre dvoch rečníkov a pre basbarytón. Je obžalobou zla a apelom ľudskosti. Používa dva texty – fragment zo štvrtej kapitoly starozákonnej Knihy Kazateľ a úryvky z kapitoly Veľký inkvizítor z Dostojevského románu Bratia Karamazovovci. Zimmermann zhudobnil výlučne výroky Veľkého inkvizítora, ktorý je pre neho stelesnením diabla a obraz, ktorý načrtol v tejto kapitole Dostojevskij, je až neuveriteľne prorockým pohľadom na to, čo sa dialo v dvadsiatom storočí a čo sa deje aj teraz. 

Slovo vojna sme poznali len z kníh, ale jeho obsah sme nevedeli plne pochopiť až do chvíle, keď 24. februára 2022 začala vojna na Ukrajine.“

PROGRAM KONCERTU (na stiahnutie vo formáte pdf):

1. Myroslav Skoryk (1938 - 2020): Melódia (1982)

2. Borys Ljatošynskyj (1895 - 1968): Symfónia č. 3, s podtitulom "Mier zvíťazí nad vojnou“ (1951) - 2. veta Andante con moto

3. Dmitrij Šostakovič (1906 - 1975): 15. symfónia (1971) - 4. veta Adagio – Allegretto

4. Bernd Alois Zimmermann (1918 -1970): „Obrátil som sa a uvidel všetku neprávosť, ktorá sa deje pod slnkom"", (1970) - Eklesiastická akcia pre dvoch hercov, sólový bas a orchester na texty z Biblie a z románu F. M. Dostojevského "Bratia Karamazovovci" - basbarytón: Thomas Gazheli, rečníci: Matej Marušin, Ján Gallovič.