Popri činohernej premiére na Malej scéne Štátneho divadla Košice (Znovuzjednotenie Kóreí v piatok 16.2. o 19:00) vrcholia v košickom divadle aj skúšky novej opernej inscenácie. V piatok 23. februára sa do Historickej budovy ŠD Košice po takmer šesťdesiatich rokoch vráti opera J. Offenbacha Hoffmannove poviedky. S jej režisérom, Imrem Halasim, sme hovorili nielen o prípravách novej inscenácie, ale aj o tom, ako vníma svoj návrat do Košíc po desiatich rokoch. Jeho rukopis totiž nesie aj úspešná Čardášová princezná, ktorá mala premiéru vo februári 2008.
Hoffmannove poviedky Offenbach nedokončil a tak sa pri ich uvádzaní objavilo viacero verzií, z ktorých niektoré aj odbočili z pôvodného zámeru skladateľa. Pre ktorú verziu opery ste sa rozhodli?
Pracujeme s verziou, ktorú po smrti Offenbacha dokončil jeho žiak Ernest Guiraud. Pri uvádzaní Hoffmannových poviedok je zvykom meniť poradie jednotlivých scén v opere, najmä tých, ktoré sa týkajú troch dám – Olympie, Antonie a Giulietty, ktoré sú hlavnými hrdinkami. Väčšinou to uvádza v poradí, ktoré som spomenul, ale v našom prípade sme to zmenili a ideme v poradí Olympia, Giuletta a Antonia. Má to jednoduchý dôvod, Antonia pretne život Hoffmanna takmer na jeho konci a znázorňuje jeho životný rozvrat a koniec.
Košičania poznajú Offenbacha predovšetkým ako operetného skladateľa, jeho lyrická opera sa vracia po takmer šesťdesiatych rokoch. V čom je Offenbach iný v Hoffmannových poviedkach v porovnaní s jeho operetnou tvorbou?
Nielen Košičania poznajú Offenbacha predovšetkým ako operetného skladateľa, ale tak ho vníma aj celý svet. Pre všetkých bolo určite prekvapením, keď sa Offenbach rozhodol na sklonku života napísať túto operu. Určite má nejaký symbolický význam to, že sa do lyrickej opery pustil až pred koncom svojho života. Myslím si, že ho oslovil príbeh spisovateľa Hoffmanna, ktorého tri poviedky spracoval v tejto opere. Hoffmann sa v týchto poviedkach zamýšľal nad úlohou ženy v umeleckom svete a to zrejme bolo tou hlavnou inšpiráciou aj pre Offenbacha.
Do Košíc ste sa vrátili ako režisér po desiatich rokoch. V čom je to dnes v Košiciach iné v porovnaní s obdobím, keď ste pripravovali Čardášovú princeznú?
Keď som tu bol pred desiatimi rokmi, ešte sa platilo v korunách... Za tých desať rokov sa Košice určite posunuli niekde inde. Ale pre mňa je najdôležitejšie to, že som dostal príležitosť opäť pracovať s operným súborom a som veľmi rád, že sú to práve Hoffmannove poviedky. Našiel som tu veľmi veľa mladých šikovných umelcov, s ktorými spolupracujem. Prišiel som sem s veľkou radosťou a pracuje sa mi tu veľmi dobre, navyše s takým dielom, ktoré je pre každého režiséra veľmi zaujímavé. Ku Košiciam mám veľmi blízky vzťah, v čase môjho pôsobenia v Miškolci sme so Štátnym divadlom Košice úzko spolupracovali a necítim sa tu vôbec ako hosť. Jednoducho som prišiel na miesto, kde sa dobre pracuje.
Aké budú nové Hoffmannove poviedky? Módou je dnes v opere prenášať dej do súčasnosti respektíve ho časovo posúvať niekde inde ako bol pôvodne zasadený. Držíte sa v svojej inscenácii pôvodného libreta alebo tam nájde divák aj nejaké paralely so súčasnosťou?
Ako režisér sa snažím dodržiavať pôvodné libreto. Určite tam budú obrazy, ktoré budú vychádzať z pôvodného zámeru Offenbacha, ale na druhej strane by mohli byť aj súčasné. Určite nebolo mojim cieľom vytvoriť nejaké nové moderné predstavenie. Zámerom je spracovať celú operu podľa možností košického javiska a klásť dôraz najmä na vzťahy hlavných ženských postáv. A v tých si určite diváci nájdu aj nejaké súčasné prvky.
Čardášová princezná je jedným z najhranejších predstavení divadla. Čím môžu diváka osloviť Hoffmannove poviedky, aby sa tiež zaradili medzi divadelné hity?
Verím, že ho oslovíme tým, že v každom momente predstavenia zbadá niečo nové a zaujímavé. Opereta je určite pre diváka populárnejší žáner. Hoffmannove poviedky sú viac filozofickým dielom, ale hudobne sú určite tak dobré a výborné ako Čardášová princezná. Verím, že aj toto bude veľmi navštevované predstavenie, hoci sa možno nedožije desiatich rokov na scéne ako Čardášová princezná. Mojim cieľom je vzbudiť u divákov emocionálne zážitky a tým ich zaujať.
