Opera

Wolfgang Amadeus Mozart: DON GIOVANNI

• All
• 12. November 2024

Peter Hochel: PRÍBEH OPERY (v skratke a súvislostiach)

• Pôvodný (úplný) názov diela je Il dissoluto punito ossia Il Don Giovanni (Potrestaný zhýralec alebo Don Giovanni); Giovanni je „potaliančením“ španielskeho Juana, všeobecne známeho synonyma zvodcu. Titul by sa teda „teoreticky“ mohol prekladať aj ako Pán zvodca...

• Opera bola napísaná „pre Prahu“, ktorá v decembri 1786 s obrovským nadšením prijala Mozartovu novinku – Figarovu svadbu. Na úspech Figara, naštudovaného talianskou spoločnosťou Pasquala Bondiniho, sa v januári 1787 prišiel pozrieť sám skladateľ, ktorý jedno z predstavení dirigoval. Do Viedne sa vrátil dojatý – a s Bondiniho zmluvou na vytvorenie opery, ktorá by mala byť v Prahe uvedená na jeseň.

• Námet, po ktorom Mozart a – ním oslovený – Da Ponte siahli, je v tom čase všeobecne známy a literárne i hudobne viackrát spracovaný. Jeho základom je stará španielska povesť o Don Juanovi Tenoriovi, ktorého na konci zhýralého života odnesie do pekla diabol. (Pozoruhodné v tejto súvislosti je, že Don Juan Tenorio bola reálna postava, nemravný šľachtic, zabitý v kláštornom azyle príbuznými komtúra Ullu, a že práve v španielskych františkánskych kláštoroch sa od 14. storočia bežne hrávalo mystérium El ateista fulminad, Neverec, zabitý bleskom...) Prvým významným divadelným zhostením sa témy je však až dráma El Burlador a uložené na neznámom mieste. Pamätník, stojaci na tomto cintoríne, je teda, podobne ako v prípade Lorenzovho kolegu a priateľa Wolfganga, iba symbolický... Mozartova cesta do Prahy (dobová ilustrácia) de Sevilla y convidado de piedra (Zvodca zo Sevilly alebo Kamenný hosť; pred 1630) Tirsa de Molinu, a za pozornosť stojí tiež Don Juan J. B. Moliéra (1665). Vo svete hudby ešte pred Mozartom existuje balet Don Juan Ch. W. Glucka (1761), opera Il convitato di Pietra (Kamenný hosť) Vinzenza Righiniho (1776), no najmä Don Giovanni Tenorio Giuseppe Gazzanigu, ktorý mal premiéru v Benátkach vo februári 1787, a z ktorého libreta Da Ponte dokonca v hrubých rysoch „drzo“ čerpal...

• Kedy začal Mozart na opere pracovať, nie je známe. Vieme len, že libreto bolo dokončené v máji a premiéra stanovená na 14. október. Skladateľ, prichádzajúci do Prahy 4. októbra, aby operu (v spolupráci so skvelým miestnym kapelníkom, Jánom Křtitelom Kuchařom) naštudoval, však nemá partitúru ani zďaleka dokončenú. Chýbajú (minimálne) tercet Ah, taci, Giovanniho serenáda, ária Dona Ottavia l mio tesoro, ária Masetta Ho capito, celé finále 2. dejstva (!) a predohra, dokončená tesne (v noci, nanajvýš deň) pred premiérou (potvrdzuje to dokonca sám skladateľ v súpise vlastnej tvorby). Každopádne, všetko toto rieši Wolfgang „na kolene“, pomedzi skúšky, hranie biliardu a množstvo kulinárskych (resp. iných) pôžitkov. Aj preto sa dátum premiéry niekoľkokrát odkladá...

• Prvýkrát Don Giovanni zaznie (až) 29. 10. 1787 na scé- ne Nostizovho (dnes Stavovského) divadla. V tých istých nádherných priestoroch, kde o štyri roky neskôr premiéruje Mozart svoju poslednú operu, La clemenza di Tito, a kde o dve storočia neskôr „točí“ Miloš Forman všetky operné scény z Amadea. Medzitým (1813 - 1816) je tu šéfom opery Carl Maria Weber, bratranec Wolfgangovej manželky, v čase premiéry Giovanniho sotva ročné batoľa...

• Historicky prvým Don Giovannim je Luigi Bassi, Mozartov pražský Almaviva, Leporellom Felice Ponziani, Mozartov pražský Figaro (odtiaľ narážka „Toto poznám veľmi dobre!“ na citát „Non più andrai“ vo finále 2. dejstva; Mozartovo „žmurknutie“ do publika...). Zerlinu spieva impresáriova manželka Caterina Bondini, Ottavia Antonio Baglioni – znie to neuveriteľne, ale vo februári toho istého roku prvý Don Giovanni v opere G. Gazzanigu! A Donnou Annou je Teresa Saporiti, ktorú – síce to ešte nevie – čaká obrovská spevácka kariéra a nesmierne dlhý vek. Zomiera až v roku 1869 (!), usadená v Miláne a poriadajúca pravidelné salónne koncerty, na ktorých (o. i.) predvádza ukážky z nových, rozkomponovaných opier Giuseppe Verdi...

• Ohlas diela je opäť tak veľký, že sa opera na žiadosť Jozefa II. inscenuje aj vo Viedni. K jej premiére (7. 5. 1788) dopisuje Mozart áriu Dona Ottavia „Dalla sua pace“, scénu Donny Elviry „In quali eccessi“, duet Leporella a Zerliny a tzv. Epilóg. V úlohe Leporella vystupuje Francesco Benucci (prvý Figaro a budúci Guglielmo), Komtúra a Masetta spieva Francesco Bussani (budúci Don Alfonso), Donnou Elvirou je Caterina Cavalieri (žiačka Salieriho, prvá Konstanze) a Donnou Annou Aloysia Weberová, Mozartova švagriná a bývalá prvá veľká láska...

• Na rozdiel od Prahy sú prvé reakcie na novú Mozartovu operu vo Viedni skôr chladné a rozpačité. Hudba je hodnotená ako krásna, no príliš náročná, príbeh sám ako hlúpy, nemravný, Mozartovho talentu „nedôstojný“. Sám cisár – podľa Da Ponteho Pamätí – vyhlási, že „opera je božská, možno ešte krajšia ako Figaro, ale nie je to pokrm pre zuby mojich Viedenčanov“. Na čo Mozart lakonicky odpovie: „Tak im nechajme čas na prežúvanie.“ A má pravdu. Časom si na toto „sústo“ zvykne nielen Viedeň, ale celý kultúrny svet. Don Giovanni sa stane nielen jedným z najslávnejších a najpopulárnejších Mozartových diel, ale jedným z vôbec najhranejších operných titulov všetkých čias. Inšpiruje spisovateľov, básnikov, filozofov (E. T. A. Hoffmann, A. S. Puškin, S. Kierkegaard, G. B. Shaw, A. Camus), hudbu z neho citujú, varírujú a parafrázujú Beethoven, Rossini, Chopin, Liszt, Thalberg, Busoni... Charles Gounod nazýva Giovanniho „dielom neprerušenej dokonalosti“, E. T. A. Hoffmann „operou opier“, a Gustave Flaubert poznamenáva, že „tri najkrajšie veci, ktoré stvoril Boh, sú more, Hamlet a Don Giovanni“...