Už takmer rok sú Košice druhým domovom pre hviezdu svetového baletu Vladimira Malakhova. V trikrát odloženej premiére nového autorského baletu Ondreja Šotha Nureyev stvárni titulnú postavu tanečníka, ktorý zmenil svet tanca. Hoci mu súčasná situácia nedovolila vystúpiť pred publikom v Košiciach naživo, diváci ho už mohli vidieť online v dvoch predstaveniach špeciálnej kovidovej dramaturgie – Večeri klasického tanca a Večeri moderného tanca. Hlavným protagonistom bude aj v ďalšom premiérovom online predstavení Malakhov – nesmrteľnosť tanca, ktoré Štátne divadlo Košice uvedie na portáli navstevnik.online v piatok 22. januára o 20:00 (E-vstupenky). Hovorili sme s ním o Nureyevovi, Košiciach aj neľahkej dobe, ktorú žijeme.
V Košiciach ste vytvorili dve výnimočné inscenácie klasických baletov, Minkusovej Bajadéry a Čajkovského Labutieho jazera. Tentoraz ste sa ocitli v úplne inej pozícii. V pripravovanej inscenácii Ondreja Šotha Nureyev sa predstavíte v titulnej postave tanečníka, ktorý zmenil svet tanca. Čím je pre Vladimira Malakhova Rudolf Nureyev?
Nureyev bol veľkým človekom a obrovskou hviezdou a pozná ho celý svet. Nepoznal som ho osobne, ale tancoval som jeho choreografie Labutieho jazera a Spiacej krásavice. Naše cesty sa nikdy nestretli, ale bolo pre mňa veľkým potešením účinkovať v jeho choreografiách. Osobitne teraz v Košiciach choreograf Ondrej Šoth priamo pre mňa vytvoril túto postavu a som veľmi rád, že som v tomto projekte zainteresovaný ako tanečník. Môžem sa v tejto postave ešte viac otvoriť o to viac, že je to veľmi dramatická rola. Je v nej aj tanec, ale na javisku trávim veľmi veľa času a je to viac divadlo ako samotný tanec.
Život Nureyeva bol plný turbulencií. Bol rebelom, bojoval s autoritami. Existujú nejaké paralely medzi Rudolfom Nureyevom a Vladimirom Malakhovom?
Keď som prišiel do Rakúska vždy ma s ním porovnávali a vravievali, že Malakhov je druhý Nureyev. Ja som vždy odpovedal, že nechcem byť druhým Nureyevom, ale prvým Malakhovom. Dôležité je vždy nájsť niečo svoje, aby sa potom hovorilo, že toto skutočne vytvoril Malakhov.
Vo svete baletu sa pohybujete od štyroch rokov, takže osobnosť Nureyeva ste určite dobre poznali. Napriek tomu, pripravovali ste sa nejako špeciálne, keď ste sa rozhodli prijať ponuku stvárniť ho v košickej inscenácii?
Bol som veľmi rád, že som dostal túto ponuku z Košíc. Špeciálne som sa nepripravoval, lebo som ho videl na scéne, hoci nie naživo, ale vo videách. Videl som veľmi veľa materiálov, prečítal veľa literatúry, článkov, rozprával som sa o ňom s priateľmi, ktorí ho osobne poznali a poznali jeho príbeh. Hovorili mi o tom, ako žil, aký bol ako človek temperamentný a emocionálny. V balete, ktorý pripravujeme, neukazujeme jeho zlé stránky, ukazujeme jeho dušu, jeho rozpoloženie a svet jeho emócií.
Premiéra Nureyeva sa kvôli koronavírusu už trikrát posunula a napokon by mala byť v na konci februára 2021. Asi to nie je pre inscenačný tím jednoduché?
Je to ťažké nielen pre súbor ako taký, ale aj pre mňa. Celú prípravu smerujeme k premiére a prebieha to vo vlnách. Možno by som to prirovnal k tsunami. S blížiacou sa premiérou sa vlny umocňujú a odrazu sa človek vracia späť, opäť sa musí pripravovať, opäť čaká na nový termín. Je to normálny proces. Ani život človeka nikdy nebeží tak, že sa len dvíhaš. Možno to tak aj malo byť kvôli krízovému roku 2020, ktorý priniesol koronavírus. Ale treba byť pozitívny a stále myslieť nato, že sa to určite podarí a uskutoční sa to. Je potrebné myslieť na dobré veci .
S baletom Štátneho divadla Košice spolupracujete už desať rokov. Ako sa táto spolupráca zrodila a stali sa Košice pre vás výnimočným miestom?
Prvýkrát ma na Slovensko pozval Andrej Šoth, vtedy vo funkcii generálneho riaditeľom Slovenského národného divadla, na Ples v opere. Následne ma Andrii Sukhanov, vtedajší riaditeľ baletu SND, prizval k spolupráci na novom naštudovaní Spiacej krásavice. Tak sa zrodilo moje priateľstvo s obom Andrejmi. Keď sa vrátili do Košíc, chcel som prísť aj sem. Veľmi sa mi tu zapáčilo. Súbor nie je veľký a cítim sa tu ako doma, ako v rodine. A tak už veľa rokov prichádzam do Košíc ako k sebe domov a som veľmi rád. Som vďačný aj za to, že ma košický balet prichýlil v tejto neľahkej situácii súvisiacej s koronavírusom, keď sa zrušili všetky moje plány a predstavenia. Možno som mohol sedieť doma a piť čaj, ale je pre mňa veľmi príjemné, že môžem tu v Košiciach robiť baletné cvičenia so súborom, skúšať, pripravovať novú inscenáciu. Dáva mi to veľmi veľa do života nielen ako človeku, ale aj ako umelcovi.
Hoci je košické divadlo druhým najväčším na Slovensku, nedá sa určite porovnávať so svetovými scénami, na ktorých ste počas vašej bohatej a úspešnej kariéry pôsobili. Je pre Vladimira Malakhova spolupráca s košickým baletom v niečom iná v porovnaní so svetom?
V Košiciach je v súbore veľmi dobrá atmosféra. A je tu naozaj nádherné divadlo. Nikdy by som nepredpokladal, že v takom malom meste môže byť také nádherné divadlo. Keď doňho vstúpiš a začneš v ňom tancovať, je to pre každého umelca nádherný pocit, ktorý si na dlhý čas zapamätáš. Páči sa mi tu a cítim sa tu veľmi dobre. Verím, že moja spolupráca s košickým baletom bude pokračovať ešte veľa, veľa rokov.
