Janko Borodáč sa dočkal. Trikrát odložená svetová premiéra činohernej inscenácie pôvodnej slovenskej hry trojice autorov Michala Baláža, Michala Ditteho a Karola Horáka Borodáč alebo Tri sestry v réžii Júlie Rázusovej, ktorú činohra Štátneho divadla Košice pripravovala k 100. výročiu vzniku slovenského profesionálneho divadla už na koniec marca 2020, bude v pondelok 25. januára 2021. Diváci si ju môžu pozrieť prostredníctvom portálu navstevnik.online (E-vstupenky TU).
Meno Janka Borodáča je nerozlučne späté so slovenským profesionálnym divadlom. S košickým divadlom je puto Borodáča ešte pevnejšie. V prvú povojnovú jeseň v roku 1945 práve Borodáč takpovediac z ničoho vybudoval v Košiciach profesionálne trojsúborové Východoslovenské národné divadlo, neskôr Národné divadlo v Košiciach, ktoré od roku 1955 nesie názov Štátne divadlo Košice.
Text pôvodnej slovenskej hry pre Štátne divadlo Košice písala až trojica autorov patriacich do troch generácií – Karol Horák, Michal Ditte a Michal Baláž. „Je neuveriteľné, čo v Košiciach po vojne za krátky čas urobil. Sedadlá dorezané, dokatované, divadlo zničené, veď ani domovník ho nechcel pustiť. A on revitalizoval. To si ani neviem predstaviť v takých podmienkach, aké tu mal on. A Košice vtedy neboli slovenské, to je známe. Na to treba aj veľa fyzických síl - nanovo vybudovať divadlo, trojsúborové. On to dokázal,“ zdôrazňuje najstarší z autorov, teatrológ a dramatik Karol Horák. Ďalší z autorov, Michal Ditte, sledoval Borodáča a jeho manželku Oľgu na miestach, v ktorých sa kvôli divadlu ocitli. „Nevedno, prečo nemali deti. Zdá sa, že si do pestúnskej starostlivosti vzali slovenské divadlo,“ myslí si Ditte. Podľa tretieho z autorov Michala Baláža je Borodáč, povedané terminológiou hollywoodskych filmov, slovenským prototypom fenoménu „from zero to hero“. „Ako napríklad Forrest Gump, Johnny Cash, Andy Warhol... . Človek, ktorý sa vypracoval z obyčajného chlapca z najchudobnejších pomerov a z provinčnej časti zapadákova na najdôležitejšiu a najprominentnejšiu postavu svojho odboru, otca zakladateľa a rešpektovaného odborníka,“ vysvetľuje Baláž.
Režisérka Júlia Rázusová priznáva, že ako študentka VŠMU Borodáča odsudzovala, ale pri príprave novej inscenácie postupne odhaľovala nevďačnosť pozície byť prvým, byť učiteľom, byť zakladateľom, riaditeľom v daných politicko-spoločenských súvislostiach. Režírovanie textu, ktorý písali traja autori, bolo podľa jej slov veľkou výzvou. Konečná podoba inscenácie je napokon zaujímavá aj scénickým spracovaním, keď sa dej neodohráva len na veľkom javisku, ale menšie pódia sú aj v hľadisku či orchestrálnej jame. „Keďže sme spracovávali autentický príbeh košického divadla spoločne s výtvarníčkou Markétou Plachou sme od začiatku vedeli, že chceme hrať aj v iných častiach divadla. Priestor režiséra počas skúšok je hľadisko, napr. režijný stolík, pri ktorom je Borodáč často zobrazovaný. Po návrate po vojne do Košíc Borodáčovci prišli do zničených priestorov s vytrhanými stoličkami a bez jedinej žiarovky. To všetko určovalo koncept viacerých pódií, využitia súčasnej divadelnej techniky, či citácie pôvodnej scény z Borodáčových inscenácie Troch sestier,“ vysvetľuje režisérka. V jej inscenačnom tíme boli dramaturgovia Peter Himič a Miriam Kičiňová, odborný konzultant Karol Mišovic, autorka scény a kostýmov Markéta Plachá a autor hudby Michal Paľko.
V titulnej postave Janka Borodáča alternuje dvojica mladých hercov – domáci Martin Stolár a hosťujúci Matej Erby. „V prvom rade musím divadlu a režisérke Julke Rázusovej poďakovať za dôveru. Ďakujem aj Jankovi Borodáčovi za to, čo dokázal a urobil, lebo bez neho by sme tu dnes neboli,“ hovorí Stolár, ktorý bol v čase vzniku inscenácie v košickom divadle ešte len druhú sezónu a Borodáč je jeho prvou veľkou postavou. Pre Košičana Mateja Erbyho, herca prešovského divadla, je postava Borodáča debutom na javisku divadla v rodnom meste. „Som rád za túto príležitosť. Poznám prácu režisérky Julky Rázusovej a od začiatku som vedel, že to bude iné predstavenie. Ukazujeme Borodáča nie ako modlu či ikonu, ale ako človeka, ktorý mal negatívne aj pozitívne stránky,“ myslí si Erby.
Alena Ďuránová stvárňuje rolu manželky a herečky Oľgy Borodáčovej. Samotnú hru napísanú troma autormi vníma ako veľkú hereckú výzvu. „Veľmi sa mi to páči, lebo každý z autorov dal do textu svoj vklad, svoj pohľad a svoj štýl. A mňamkou pre nás je aj to, že musíme ukázať rôzne herecké štýly. To ako sa nám podarilo a do akej miery je to uveriteľné alebo nie, posúdia diváci. A navyše Oľga Borodáčová je postavou, ktorá ide trochu proti môjmu naturelu a musela som potlačiť svoje prirodzené povahové črty, čo ako herečka tiež milujem,“ vysvetľuje Ďuránová. Podľa nej, ak existuje človek, ktorý sa zaslúžil o znovuvybudovanie východoslovenského divadla v Košiciach, tak by práve Štátne divadlo Košice malo mať v repertoári inscenáciu o takomto človeku. „Som veľmi rada, že sa to stalo. Verím, že si ju pozrie, čo najviac mladých ľudí. Aby mali tak trochu jasno. Pretože podľa mňa v tom jasno nemajú a ani o Borodáčovi toho veľa nevedia,“ dodáva Ďuránová.
V inscenácii diváci uvidia aj Stanislava Pitoňáka, Tatianu Polákovú, Adrianu Ballovú, Ľubu Blaškovičovú, Jakuba Kuku, Tomáša Dira, Juraja Zetyáka a Róberta Šudíka, pričom každý z hercov hrá viacero postáv.
