Jednou z trojice herečiek, ktoré v súčasnosti na skúškach finišujú s prípravami premiéry hry francúzskeho dramatika Joëla Pommerata Znovuzjednotenie Kóreí, je aj Alena Ďuránová. Hovorili sme s ňou nielen o inscenácii, ktorá príde na javisko Malej scény Štátneho divadla Košice v piatok 16. februára.
V pripravovanej premiére hry Joëla Pommerata hrá šesť hercov vyše päťdesiat postáv. Stretli ste s niečím podobným a ako vyzerá príprava herca, keď v jednej inscenácii hrá takmer desať úloh? V čom je to špecifické možno aj z hľadiska prevlekov či pohybu na javisku?
Na každého herca vychádza cca 6-7postáv.S niečím podobným som sa stretla pri inscenácii Všetko o ženách, kde som hrala 4 postavy. Kým počas tejto inscenácie sme mali cca minútové prevleky v zákulisí, v Znovuzjednotení Koreí mám na sebe niekoľko vrstiev, ktoré postupne vyzliekam a prispôsobujem tej ktorej postave. Hľadáme pre každú postavu vonkajšie výrazové prostriedky, či už pohybové, alebo len deformáciu nejakej časti tela, alebo aj úplne žiadnu ak sa zhodneme, že by to danej postave nepomohlo, skôr naopak. Netvrdím, že je to jednoduché, ale jednoduché nie je nič pre mňa, takže ja som spokojná.
Je Vám niektorá z postáv alebo situácia, do ktorej sa dostane bližšia ako ostatné a prečo?
Po prvom prečítaní hry, som si zamilovala všetky situácie okrem „Vojny“. Tá ma chytila najmenej. A dostala som ju. Keď sme ju nahodili do priestoru, zapadla medzi ostatné situácie. Sú to situácie zo života, niektoré absolútne bizarné, až by ste povedali: “tak toto nie je reálne“. Ja hovorím, že je, len sa nikto neodvážil povedať to nahlas, tak o tom neviete. Napríklad: žena odchádza od muža úplne pokojne so slovami „láska nestačí“... Láska na to aby človek ostal s človekom, niekedy nestačí.
Pommeratova hra je o vzťahoch medzi ľuďmi, o láske v rôznych podobách. Čo vy osobne považujete za najdôležitejšie vo vzťahu k inému človeku všeobecne a vo vzťahu k človeku, ktorého milujete?
Rešpekt, úcta, slušnosť, schopnosť robiť kompromisy, schopnosť odpúšťať, schopnosť potlačiť svoje ego a hlavne NADHĽAD, ODSTUP, SARKAZMUS! A platí to vo vzťahu k človeku, ktorého milujem, ako aj k človeku všeobecne.
Kedy sa kryštalizuje vzťah dvoch ľudí, pri prvom stretnutí (láska na prvý pohľad) alebo je to to postupnosť istých situácií? Ako sa rodili Vaše vzťahy?
Najprv sa stane vzájomná príťažlivosť, ktorá zavibruje dvoch ľudí k sebe, potom sa stane láska, ktorá sa potom stane súčasťou vzťahu...alebo sa aj nič také nestane, napríklad. Pri prvom stretnutí, ťažko hovoriť o vzťahu, takže sa nemá veľmi čo kryštalizovať, možno maximálne to, či sa títo ľudia ešte stretnú, alebo už nie.
Premiéra bude dva dni po sviatku zamilovaných. Prináša Pommerat aj nejaký návod na „znovuzjednotenie Kóreí“, ktorý by mohol pomôcť zamilovaným dvojiciam prekonávať rozdelenia?
Nedáva žiadny návod ani recept, ale môže sa v niektorej zo situácii každý z nás nájsť a sám pochopí návod alebo recept, ktorý mu môže pomôcť vo vzťahu. Dôležitý je náš percentuálny vklad do vzťahu a prijatie faktu, že nie je možné vždy vkladať fifty-fifty, čiže 50% a 50%. Ale keď dáš menej a partner to pochopí, je fér nabudúce rozdiel dorovnať.
Pommerat je nositeľom ceny Moliéra, ktorý bol majstrom komédie. Je aj pripravovaná premiéra pohľadom na vzťahy medzi ľuďmi cez smiech vyvolávajúce situácie?
Konflikty medzi mužmi a ženami sú takmer vždy smiešne a vedia parádne pobaviť. Nie samotných aktérov, samozrejme. A Pommerat nám naservíroval situácie vtipné aj vážne, niektoré nás mimoriadne pobavili, iné vôbec nie. Ale myslím, že ľudia sa pobavia, teda verím v to a dúfam.
Hrali ste pred časom aj v úspešnej inscenácii Všetko o ženách, ktorá bola sondou do ženskej duše. Pommerat je akousi sondou do duší mužov a žien v rôznych situáciách? Sú si v niečom tieto hry podobné?
Všetko o ženách bola sondou do ženskej duše, ale trošku jednoducho a povrchne a len z čisto ženskej strany. Znovuzjednotenie Koreí je sonda do duše ženskej aj mužskej a viac do hĺbky, pričom ponúka mužský a aj ženský názor a zaoberá sa vzťahmi takmer všetkými: muž-muž, žena-žena, muž-žena...hlavne sú to situácie niekedy tak krásne bizarné a pritom reálne, milujem ich.
Na jeseň premiéra Uja Váňu, klasického ruského textu, teraz súčasný francúzsky autor v situačne viac ako zaujímavo vystavanej inscenácií. Čo je vám ako herečke bližšie a nebolo ťažké prejsť od Čechova k Pommeratovi?
Nebolo. Čechov je Čechov a Pommerat je Pommerat. Najbližšie mi je vždy to, čo práve skúšam, nikdy to nie je rovnaká postava a vždy začínam od začiatku, to mám na herectve rada, veľmi rada.
Čoraz populárnejšia ste aj vďaka seriálovým úlohám z posledných rokov. Hráte aj v najnovšom projekte televízie JOJ Vlci. Chystá sa v televíziách niečo ďalšie, v ktorom diváci opäť uvidia Alenu Ďuránovú v inej podobe?
Vlkov som nedávno dotočila a v najbližšej dobe sa v ničom novom neobjavím, zatiaľ. Mám chvíľu televíznu pauzu. Keď sa niečo nové objaví a ja o tom budem môcť hovoriť, dám vedieť.
