Rozprávkový príbeh, napísaný na motívy Dobšinského rozprávok. Narátormi príbehu sú anjel a čert, ako zástupcovia dobra a zla, ktorí sledujú a komentujú naše ľudské počínanie, čím ponúkajú aj možnosť interakcie s divákom. Zároveň sú  obrazom toho dobrého i zlého v nás. Ale to, čo si zvolíme, je iba na našom rozhodnutí.

Revolučné časy prinášajú preverovanie ideí v praxi a následný zmätok. Od myšlienky k činu je evolučná cesta nahradená revolučnou skratkou, ktorá nevyhnutne vedie k tragédiám ľudí aj celých národov.

Hra Titus Andronicus stojí na začiatku veľkej tvorby W. Shakespeara. Je to vlastne jeho prvá tragédia. Pojednávajúc o upadajúcej rímskej ríši, jej ohrození barbarmi, o vojne a strete civilizácií, o pôvode zla, násilia a krutosti v človeku sa zdá byť viac než aktuálnou.

Postdramatická javisková vízia s názvom Otočte kone! hovorí naliehavým jazykom o brutálnych i povrchných správach z našich posledných dejín.

Adaptácia jedného z najvýznamnejších románov modernej doby.

Inscenácia s názvom Borodáč je súčasťou osláv 100. výročia profesionálneho divadla na Slovensku. Janko Borodáč patrí k dôležitým zakladateľským osobnostiam slovenského profesionálneho divadla a je nerozlučne spätý so vznikom SND, ale i so Štátnym divadlom Košice. Turbulentný profesionálny, ale aj osobný život je dôležitým pohľadom na dejiny slovenského divadla, na politiku, na myslenie o kultúre, na uvažovanie o etike i estetike medzi rokmi 1920 až 1980.

Netrpezlivosť srdca zobrazuje napínavý intímny príbeh medzi chromou Editou a jej potenciálnym nápadníkom, poručíkom Tonim Hofmillerom, ktorý sa odohráva na začiatku prvej svetovej vojny.

Inscenácia s názvom Borodáč je súčasťou osláv 100. výročia profesionálneho divadla na Slovensku. Janko Borodáč patrí k dôležitým zakladateľským osobnostiam slovenského profesionálneho divadla a je nerozlučne spätý so vznikom SND, ale i so Štátnym divadlom Košice. Turbulentný profesionálny, ale aj osobný život je dôležitým pohľadom na dejiny slovenského divadla, na politiku, na myslenie o kultúre, na uvažovanie o etike i estetike medzi rokmi 1920 až 1980.

„Vy a my – žijeme v paralelných svetoch... je to tak, žijeme v paralelných svetoch..." Pred dvadsiatimi rokmi Frank a Leyla na niekoľko okamžikov uverili, že pochádzajú z toho istého sveta, z jednej spoločnosti. Áno, žili v jednej spoločnosti, ale tá spoločnosť mala dve tváre, a teraz, po dvadsiatich rokoch má tých tvárí ešte viac. 

Súčasná slovenská hra Jurgova Hana je inšpirovaná poviedkou Ivana Horvátha Dve ženy Petra Jurgu. Uzavretý svet rodiny ale i dediny dovoľuje nahliadnuť do stereotypu vzťahov, citovej vychladnutosti ale aj vášnivej pudovosti. V komornom príbehu rodičia aj deti pátrajú po svojej minulosti a tak zúfalo sa tešia na neistú budúcnosť.

Súčasná slovenská hra Jurgova Hana je inšpirovaná poviedkou Ivana Horvátha Dve ženy Petra Jurgu. Uzavretý svet rodiny ale i dediny dovoľuje nahliadnuť do stereotypu vzťahov, citovej vychladnutosti ale aj vášnivej pudovosti. V komornom príbehu rodičia aj deti pátrajú po svojej minulosti a tak zúfalo sa tešia na neistú budúcnosť.

V apríli roku 1975 napísal Václav Havel list Gustávovi Husákovi, generálnemu tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, v podstate najmocnejšiemu mužovi vtedajšieho režimu, na ktorý nikdy nedostal odpoveď.

Adaptácia slávneho dánskeho filmu Adamove jablká je moderným prepisom biblickej Knihy Jób. Aké skúšky zažíva moderný človek? Je to test Diabla alebo Božie znamenie? Môže obyčajný jablkový koláč spôsobiť zmenu extrémistu, zachrániť farára a spojiť nespojiteľné?  Nadhľad, čierny humor sa dopĺňajú v spleti absurdnej komédie a drámy.  

Schillerova hra sa dotýka mocenského ale aj osobného konfliktu dvoch žien anglickej histórie – Márie Stuartovej a Alžbety I. Anglickej.

Tri herečky a jedna operná speváčka sa stretávajú na prázdnom javisku, aby tu vykonali rituál. Pohrebný. Lúčia sa so svojim režisérom, milencom a de facto i tvorcom.

Molièrova Škola žien je považovaná za jeho prvú majstrovskú komédiu, po ktorej nasledovali ďalšie tituly ako Mizantrop, Don Juan či Tartuffe.

Príbehy kráľa slovenských slovenských rozprávok v podaní trojice hercov v spojení s tieňohrou a živou hudbou, o ktorých oživenie sa môžu postarať aj samotní diváci. Najlepšie divadelné predstavenie pre deti od 3 rokov a ich rodičov s pesničkami a súťažami o super ceny.

Ubehlo presne 131 rokov odkedy Ladislav Stroupežnický napísal ikonickú českú klasiku zo života jednej idylickej dediny Naši furianti. Je jasné, že odvtedy až doteraz máme furiantov stále medzi nami a s nimi aj ich hádky, prekáračky, škriepky, ale aj lásky, hody a zábavy.

Čierna detektívna komédia dánskej súčasnej autorky. Keď je dvojica šťastných majiteľov nového domu krok od vysnívaného pokoja, začnú sa diať tajomné veci.

Slovenská premiéra hry francúzskeho autora, v ktorej prekvapujúco vôbec nepôjde o politiku. Ale o rozdelenia vo svete 24 mužov a 28 žien v ich brilantných dialógoch.

Bláznivá komédia plná, situačných zvratov o tom, čo dokáže jedna rodina urobiť pre peniaze. Hoci aj vytunelovať európske fondy.

Do veľkej štvorky Čechovových dramatických textov patrí aj Ujo Váňa. Hra o premárnených osudoch, o jemných odtieňoch mužsko-ženských vzťahov. O demaskovaní snov a krutých prebudení z nich. 

Súčasná hra Jakuba Nvotu o jednej generácii, ktorá si chcela ukradnúť svoj sen o šťastí a utiecť konvenciám. Ale nevie kam sa sama prepadla.

Ronja a Birk zažívajú nevšedné dobrodružstvá v lone čistej prírody, ale spoznávajú aj chyby a bolesti dospelých. Odhodlajú sa na nadľudskú úlohu - spriateliť dva znepriatelené rody. Ako to dopadne? Dokážu deti viac ako dospelí?

Svet okolo Eszter a jeho reálne situácie pomaly prekĺznu do sureálnej snovej dimenzie. Nedá sa odhadnúť, kde končí realita, a kde začína hra fantázie, čo spoločne vedie k prekvapivému koncu.

Rozprávanie najpredávanejšieho britského autora, je zmesou humoru, satiry a paródie. Každý „milovník" opery i detektívky si príde na svoje.

Čierna komédia o starnutí, o alzheimerovi, o stareckej demencii, o zodpovednosti detí k rodičom aj o starostlivosti o nich. Krehká hra o (ne)bežných starostiach, ktoré naše starnutie sprevádzajú.

Krásna Adriana sníva o krásnej rodine. Sen narúša túžba jej matky získať pre ňu dobré postavenie a zabezpečenie. Nakoniec ho ničí realita ekonomickou, sociálnou i morálnou krízou postihnutého sveta.

Klasika americkej drámy od Edwarda Albeeho nám ponúka trpký a absurdný manželský opus, v ktorom nič nie je čiernobiele. Albee predefinováva lásku, manželské klišé a posúva hranicu medzi príťažlivosťou a krutosťou.

Najhranejší slovenský „ľudový muzikál" alebo folklórny beatový muzikál na zrekonštruovanej Malej scéne v staronovej scénickej podobe v réžii Milana Antola.

Celý dej sa točí okolo veľkého osvieteneckého filozofa Denisa Diderota, ktorý musí narýchlo napísať heslo o morálke do veľkej Encyklopédie.

Móric Beňovský žil svoj život akoby ho písal. Nie ako románovú epopeju s pokojne plynúcim dejom, ale ako strhujúcu drámu s tragickým vyvrcholením.

Komédia, známa aj z filmového plátna o rôznych podobách lásky a šialenstva a o ľuďoch, ktorí šialene potrebujú milovať a byť milovaní, v réžii Michala Spišáka.

Dramatizácia ruskej klasiky, pripravená špeciálne pre Štátne divadlo Košice, ponúka súčasný pohľad na veľkú tému a jej filozoficko – morálne presahy do našej doby.

Pôvodná hra Ľubomíra Feldeka Tri prasiatka a vlk úžerník. Známy slovenský spisovateľ ju napísal podľa klasickej anglickej rozprávky o troch prasiatkach a vlkovi, ktorý sa ich snaží oklamať. 

Keď rozhlas omylom vyhlási za ministra financií stredoškolského profesora botaniky v malom meste, strhne sa okolo neho pätolízačská hystéria. 

Baladický príbeh Hany a Ondreja, manželského páru, ktorý túži po dieťati.

Klasická antická tragédia. Príbeh z gréckej mytológie, ktorý aj po vyše 2000 rokoch budí vášnivé polemiky, ukazuje, kam až môže viesť zradená láska a otvára množstvo diskusií o „nežnejšom“ či „slabšom“ pohlaví.

Úsmevný príbeh od košickej autorky s netradičnou zápletkou, ktorý divákovi odľahčeným spôsobom predvedie strasti i slasti súčasného manželstva.

Inscenácia klasickej slovenskej veselohry podľa pôvodného textu Jozefa Gregora Tajovského z roku 1901, ktorej ambíciou je ponúknuť divákom návrat ku koreňom..

Hra súčasného chorvátskeho dramatika Mira Gavrana v réžii Dušana Bajina.