Vývoj slovenského profesionálneho divadla v Košiciach po roku 1945 sa spája najmä s Jankom Borodáčom. Dlhodobejšie však činoherný súbor formovali aj ďalší významní umelci: okrem hercov a scénografov aj umelecký šéf a neskorší riaditeľ Andrej Chmelko a dramaturg Julo (Július) Zborovjan. Pri sledovaní genézy košickej činohry nemožno obísť skoro tridsaťročné Zborovjanove pôsobenie (1945 – 1974), ktoré bolo dlhšie ako Borodáčove (1945 – 1953) aj Chmelkove (1945 – 1968).
Julo Zborovjan sa narodil pred sto rokmi, 14. januára 1921 v Šarišských Michaľanoch. V rokoch 1934 - 1942 študoval na gymnáziu v Prešove. V rokoch 1943 - 1945 študoval právo na Slovenskej univerzite v Bratislave, ktoré pre vážnu chorobu nedokončil. V roku 1971 absolvoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove diplomovou prácou o pôsobení Janka Borodáča v košickom divadle. Ešte ako študent ochorel na tuberkulózu a od roku 1945 až do konca života absolvoval viacero pobytov v tatranských sanatóriách.
Julo Zborovjan patrí k osobnostiam, ktoré dlhodobo tvarovali východoslovenskú kultúru, predovšetkým literárnu a divadelnú. Možno o ňom hovoriť ako o jednom z reprezentantov zakladateľskej divadelnej generácie, spojenej so slovenským profesionálnym divadlom v Košiciach po druhej svetovej vojne. Zborovjan je v slovenskom divadelnom kontexte vnímaný predovšetkým ako dramaturg, jeho záber je však omnoho širší, naprieč literárnymi druhmi a divadelnými žánrami. Pre plnšie pochopenie jeho divadelnej práce je preto potrebné vidieť ju aj vo filiáciách s jeho literárnou tvorbou. Zborovjan začínal ako básnik. Ako mnoho jeho súputníkov aj on už v mladosti časopisecky zverejňoval svoje básne, v skromných vydaniach aj knižne. Ovplyvnený prostredím prešovského gymnázia a jeho národne a kresťansky orientovanými profesormi prikláňal sa k tvorbe katolíckej moderny. S divadlom začínal Zborovjan ako ochotník v rodných Šarišských Michaľanoch. Počas stredoškolských štúdií Zborovjan účinkoval v ochotníckom súbore Záborský, hercov ktorého Anton Prídavok obsadzoval aj do rozhlasových relácií. Na jeseň 1945 Zborovjan nastúpil do košického divadla, avšak na pozíciu tajomníka činoherného súboru, s povinnosťou redigovať bulletiny aj pre súbory opery a baletu. Dramaturgom sa stal od roku 1948. Zborovjanova dramatická a divadelná činnosť (dramaturgická, prekladateľská, upravovateľská) bola skutočne bohatá. Bol autorom niekoľkých rozprávkových hier, úpravcom, dramatizátorom aj prekladateľom. Je podpísaný pod prebásnenia v niekoľkých drámach svetovej literatúry. Známe je najmä jeho dramatizácia prózy Jána Kalinčiaka Reštavrácia a adaptácia smutnohry Jonáša Záborského Bátoryčka (pod názvom Alžbeta Báthoryčka), ktoré sa dostali aj na profesionálne javiská. Menej známe sú juvenilné dramatické pokusy: hra Z milosti Pána a scénka V žalári, ktoré napísal ešte ako vysokoškolský študent. Taktiež dramatické náčrty zo Zborovjanovho vrcholného tvorivého obdobia ostávajú doteraz neprebádané, niektoré sú dosiaľ neznáme, ako napríklad dramatizácia Záborského satirickej prózy Faustiáda, ktorú pod názvom Doktor Faust v Kocúrkove plánovalo Štátne divadlo Košice zaradiť do repertoáru začiatkom 70. rokov. V dejinách slovenského divadla sa vyníma najmä Zborovjanova dramaturgická spolupráca s režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou, ktorá pôsobila v košickom divadle v sezóne 1955/1956. Jej tri inscenácie a Zborovjanove dramaturgie (Reštavrácia, Hedda Gablerová, Krečinskij sa žení) slovenská divadelná história ešte aj dnes zaraďuje do celoslovenského kontextu. Nimi sa po období ideologického zovretia divadiel a obdobia šedivosti v celej našej kultúre začína progresívnejšie obdobie v dejinách košickej činohry.
Julo Zborovjan zomrel 20. októbra 1974 v Košiciach vo veku 53 rokov.
Peter Himič, dramaturg činohry
