Štátne divadlo Košice má za sebou 71. sezónu. S generálnym riaditeľom Petrom Himičom sme hovorili nielen o predchádzajúcej sezóne 2016/2017, ale aj o budúcej sezóne. Ale aj o tom, čo mu okrem radosti z úspechov divadla, robí vrásky.
Aká bola sezóna 2016/2017 z pohľadu generálneho riaditeľa Štátneho divadla Košice?
Úspešná. Desať úspešných premiér. Niekoľko úspešných hosťovaní na Slovensku aj v zahraničí. Úspešné ukončenie čiastočnej rekonštrukcie Historickej budovy z tzv. Nórskych fondov. Úspechy našich umelcov aj mimo domovskej scény.
Všetky činoherné tituly a jeden operný titul mali prívlastok slovenská premiéra. Oba baletné z autorskej dielne Ondreja Šotha boli premiérou svetovou. Z pohľadu divadla je to viac ako zaujímavá skutočnosť. Sú Košice v tomto smere akýmsi barometrom divadelného života na Slovensku vo všetkých troch žánroch?
Myslím, že nie. Aj iné divadlá sa venujú pôvodnej tvorbe, slovenským či svetovým premiéram. Je však pravda, že v našom divadle sme sa v tejto sezóne programovo zamerali na diela, ktoré boli nielen premiérové minimálne na Slovensku, ale vznikli tak povediac na zákazku divadla. Činohra aj balet budú v tomto trende pokračovať aj v nasledujúcej sezóne, pri opere je to, pochopiteľne, ťažšie.
Podľa predbežných údajov v druhej polovici sezóny pomerne výrazne narástli tržby aj návštevnosť predstavení. Určite Vás to ako generálneho riaditeľa potešilo?
Samozrejme. Je to trend nielen tohto roka, ale minimálne posledných šiestich rokov. Najväčšou výzvou je ho udržať. Nepodliezť latku kvality, prinášať zaujímavé tituly, pracovať s mladým divákom, rozšíriť mediálnu podporu. Divadlo si nemôže dovoliť ustrnúť. Je to živé umenie a divák očakáva vždy niečo nové a zaujímavé.
Čo vám možno na druhej strane ešte robí vrásky?
Stále sme svedkami toho, že kultúra je vnímaná ako niečo mimo bežného priestoru ľudí. Ako čosi, čo sa nás netýka. Ako čosi, čo je len príveskom rozhodujúcejších a vždy dôležitejších vecí pre spoločnosť. Ak ste si niekedy pozreli napríklad programy politických strán pred voľbami, kultúra v nich buď vôbec neexistuje alebo je niekde na konci alebo návrhy v tejto oblasti majú podobu všeobecných fráz. Politici majú pocit, že to pôjde akosi samo. Bez peňazí, bez dlhodobej a koncepčnej práce. Česť výnimkám. Niektorí ju dokonca považujú za požierača peňazí. Dnes sa razí heslo Hodnota za peniaze. V ktorej inej oblasti majú takúto hodnotu ako na tácke? Stále tvrdím, že v dnešnej situácií je práve oblasť kultúry tou, kde pri nie veľkej finančnej injekcii (v porovnaní s inými oblasťami života) prichádza maximálny výsledok.
Avizované premiéry v sezóne 2017/2018 sľubujú rovnako zaujímavé tituly, ale aj zaujímavých hosťujúcich režisérov. Na čo všetko sa ako generálny riaditeľ v novej sezóne tešíte?
Teším sa na všetky premiéry. Skutočne. Všetky sú nesmierne zaujímavé. Opäť niekoľko slovenských aj svetových premiér. Zaujímaví režiséri. Či je to v opere Jiří Menzel a Juraj Nvota, v balete Ondrej Šoth, Vladimir Malakhov a Nelson Reguera Perez, v činohre Lukáš Brutovský a ďalší.
Poďme od divadelných produkcií trochu iným smerom. Pred rokom sa podarilo úspešne ukončiť čiastočnú rekonštrukciu Historickej budovy ŠD Košice. Bude sa divadlo uchádzať o získanie financií na úplné dokončenie?
Tak ako na iné investičné zámery, tak aj na túto máme snahu uchádzať sa o finančné zdroje. Nie je to však jednoduché. Za posledné obdobie sme boli úspešní vo viacerých výzvach. Nie je jednoduché presvedčiť, že košické divadlo by malo dostať ďalšie peniaze, aj keď sú potrebné. Poviem to takto: stretol som sa aj s názorom, že prečo by znovu divadlo v Košiciach malo dostať peniaze z nejakých grantov? Moja odpoveď je vždy rovnaká: lebo bolo pripravené takéto granty žiadať a následne ich aj úspešne využiť. A dodávam: skôr si treba položiť otázku, prečo iní neboli úspešní?
Čo by zaželal generálny riaditeľ svojim zamestnancom do prebiehajúcich divadelných prázdnin?
Aby si oddýchli. A venovali sa svojim blízkym. Pri našej práci na to počas sezóny nemáme veľa času.
