Končiaci rok 2017 bol pre Štátne divadlo Košice rokom úspešným. Spokojný s ním je aj generálny riaditeľ divadla Peter Himič, ktorého potešil zvýšený záujem publika a nárast tržieb, ale aj to, že viac bolo toho, čo ho potešilo, ako toho, čo mu vyvolávalo vrásky na tvári.
Aký bol rok 2017 v Štátnom divadle Košice?
Celkom príjemný. Uviedli sme 10 veľmi úspešných premiér, získali sme DOSKY 2017 aj nominácie na túto cenu, mali sme niekoľko úspešných zahraničných a domácich zájazdov v Soproni, Ostrave, Brne, Prahe, Rzeszowe, Martine, Bratislave a Spišskej Novej Vsi. V divadle sme privítali zaujímavých hostí a režisérov, dokončovali sme, resp. rozbehli menšie investície... Som spokojný.
Po niekoľkých rokoch získalo divadlo opäť ocenenie DOSKY za inscenáciu Denník Anny Frankovej. Nominované boli aj operné Víly Richarda Wagnera. Nielen tieto tituly, ale aj uvedenie operného Falstaffa, baletného Hamleta, aj činoherného Uja Váňu, priniesli pozitívne ohlasy nielen u divákov, ale aj u odbornej kritiky. Je z tohto pohľadu končiaci rok jedným z najúspešnejších ?
Z tohto pohľadu určite áno. Pripomeniem aj zvýšený záujem publika, opätovný nárast tržieb, ale aj podpísanie memoranda o vzniku nového, nielen divadelného, medzinárodného festivalu Trans/misie, s partnermi z Poľska, Čiech, Maďarska, Lotyšska a Ukrajiny.
Čo vás ako generálneho riaditeľa v roku 2017 úprimne potešilo a čo možno naopak vyvolalo vrásky?
Túto otázku dostávam každý rok. Pri bilancovaní nachádzam toho viac, čo ma potešilo a menej toho, čo mi vyvolávalo vrásky na tvári. Už to samo o sebe je príjemné.
Čo si budete priať, keď v novom roku 2018 prvý raz prekročíte prah divadla?
Ešte viac úspešný rok ako tento, ešte viac divákov, aj trochu viac peňazí, aj keď reálne ich bude skutočne viac, väčšiu pohodu pri našej práci, nové, zaujímavé témy, ktoré prinášame v premiérach. Súkromne aj mojim kolegom zdravie. A hrdosť na svoje divadlo.
