Odchovanci košickej opery, tenoristi Michal Lehotský a Peter Berger, sa v predchádzajúcich rokoch stretávali v operných inscenáciách v Bratislave aj Prahe. Až opera Werther Julesa Masseneta, ktorá bude mať premiéru v piatok 29. októbra, ich opäť zviedla dokopy v ich domovskom divadle a dokonca v jednej postave. Stalo sa tak po osemnástich rokoch, v roku 2003 spoločne alternovali v postave Ernesta v Donizettiho opere Don Pasquale. S oboma Werthermi sme hovorili o novom a prvom košickom opernom Wertherovi.
Príbeh Werthera poznáme všetci minimálne z povinnej literatúry. V čom fascinujúci a prečo po ňom po jeho napísaní siahali aj tvorcovia iných žánrov?
Peter Berger: Študentské prostredie vo všeobecnosti považujeme za jedno zo základných prostredí, ktoré sa spája s nadobúdaním a formovaním čitateľskej gramotnosti. Bohužiaľ, už samotný názov povinné čítanie, pôsobí častokrát až demotivujúco. Príbehy plné nudy, rozsiahle opisy, smrť hlavného hrdinu... Mládež sa mnohokrát nedokáže stotožniť s obsahom diela, nerozumie mu, nedokáže ho pochopiť, teda ani oceniť. Počas gymnaziálnych štúdii som Goetheho román Utrpenie mladého Werthera vnímal podobne aj ja. Všetci sme tvorcami svojho vlastného osudu, životné rozhodnutia sú voľbou každého z nás a sme za ne plne zodpovední. Také bolo rozhodnutie Werthera; bola to jeho vec, jeho život...Dnes, s odstupom času, získaním istých životných skúseností, sa na dielo pozerám úplne odlišným vnímaním a postojom. Ponúka mi odpovede na otázky a zamyslenia ohľadom partnerských, priateľských vzťahov i problémov, nenaplnených citov, riešení depresívnych a trýznivých duševných stavov a v neposlednom rade predsudkov okolitého sveta. Dáva mi pochopiť tú pravú podstatu ľudského života; úprimnú a hlbokú lásku, pre ktorú je človek ochotný obetovať to najcennejšie čo má, vlastný život... Myslím si, že je právom považovaný za jedno z najpozoruhodnejších a čitateľmi najvyhľadávanejších literárnych diel a preto tento realistický portrét dokáže počas storočí zaujať a ovplyvniť mnohých autorov.
Michal Lehotský: Je to príbeh, ktorý sa nestal len raz. Podobné príbehy sa stávajú aj v dnešných časoch a budú sa stávať aj v budúcnosti, samozrejme v rôznych variáciách a azda nie s tak tragickým koncom. Samovražda nie je cesta. Ale tým je Werther silný, lebo ide až do extrému. Jednoducho je to živý príbeh a ľudia sa s takýmto osudom stretávajú. Hoci sa o tom možno veľmi nehovorí, ale je to všade prítomné. Je to niečo, čo všetci poznáme, keď sa niekoho nám známeho zmocní niečo neopísateľné a silné a on sa v tom stratí. V tom je sila príbehu Werthera.
Samotný Massenet nepatrí medzi často uvádzaných autorov a v Košiciach zaznie Werther prvýkrát. Čím je jeho hudba zaujímavá respektíve pripravil svojmu Wertherovi v partitúre aj nejaké záludnosti?
Peter Berger: Jules Massenet sa síce preslávil najmä ako operný skladateľ, opier napísal viac než tridsať, ale z jeho tvorby sa na operných javiskách objavujú hlavne Manon a Werther. S operou Werther som sa síce stretol len raz pri naštudovaní v Národnom divadle v Prahe, ale môj vzťah k francúzskej opere, ktorá v snahe o realizmus častokrát presahuje až k naturalizmu, je viac než vrelý. Massenetovou prednosťou je široký symfonický podklad diel pracujúci s príznačnými a zvukomalebnými motívmi. Dokázal striedať nálady nesmierne melancholické, sentimentálne, lyricky vrúcne s delikátnou dynamikou, na mňa pôsobiace až meditatívne so strhujúcou drámou. Ďalšou prednosťou je jeho psychologické chápanie postáv a ich detailné prepracovanie.
A záludnosť? Tú má v sebe asi každá opera...
Michal Lehotský: Zaujímavé je, že Massenet veľmi veľa komponoval a má desiatky operných diel. Ale dodnes živý je tento Werther a ešte niekoľko ďalších. On bol veľký praktik, skúsený a vynikajúci hudobník. A tá partitúra v orchestri je úžasne farebná a bohatá. A Massenet jednoznačne ovplyvnil talianskych velikánov, v prvom rade Pucciniho. Ten je priamočiarejší, Massenet rafinovanejší, ale je to nádherné. Tá melodika je fantasticky bohatá, má nesmiernu farebnosť a hudba je naozaj prekrásna a hoci má pucciniovský rozmer, je svojbytná, Massenetova.
Čím by mohla byť nová košická inscenácia lákavá pre divákov?
Peter Berger: Werther v Košiciach doposiaľ nezaznel a rozhodne si zaslúži pozornosť!
Srdečne pozývam všetkých a verím, že ocenia skvelé hudobné naštudovanie vynikajúceho dirigenta Vinciusa Kattaha, citlivé vedenie režiséra Alexandra Wiegolda, nádherné kostýmy Tomáša Kyptu a v neposlednom rade obrovskú dávku emócií, úprimnosti, lásky, či sklamania. Teším sa, že môžem byť súčasťou tejto nádhernej produkcie a otvoriť nielen svoje srdce, ale hlavne srdcia citlivých divákov, milovaných Košičanov.
Michal Lehotský: Určite nádhernou hudobnou stránkou, ktorá presahuje všetko. No a ten príbeh je nesmrteľný. Pre mňa je zaujímavý aj tým, že hoci je melancholický mladý muž, má v sebe aj entuziazmus dieťaťa, ktoré sa s roztvorenými očami díva na svet a hovorí, že je nádherný. Ale potom túto šírku pohľadu zúži na Charlottu a nádheru vidí len v nej a stratí schopnosť vidieť ju všade okolo. A to je jeho azda osudová chyba.
